Na hranici, kde pretína slnko mesiac
Na mna dopadá žiara,
V mlake si úsmev kresliac
Sa mi z fialovej na modrú mení aura.
Spoznala by si medzi oveckami dinosaura?
Keby snaží sa zapadnúť,
No neskrýva zápach
Je taky osamelý,
No každý hľadí len na zuby,
A na výzor ktorý nieje vôbec vabny,
A nevšíma si, ze dinosaurus po praveku túži,
A neschopný je prijať teplo ovčej kožy.
Len stratený blúdi, a hľadá streteny čas
Ktorý už dávno nieje na dosah.
