Zara-Záchrankyňa Sokolieho Klanu

18.Kapitola

Začalo to celkom dobre pre nás. A týmto som to zakrýkla. Jeden z belosov si ma všimol a chcel domňa streliť ale ja som bola rýchlejšia ale v poslednej chvíli vystrelil do kameňov za mnou a oni sa rozsypali. Našťastie som odbehla. Kamene boli tak ťažké až pod nimi skala na ktorej som stála padla. Kotúľala som sa dole ale včas som sa chytila. Vysela som tam ledva som sa držala. Na Tomasa útočili Belosi a Ja som vysela a nevedela som sa výškriabať. Môj klan na druhej strane kričal a snažili sa mi pomôcť.

Medzi tým v klane:
"Musíme im pomôcť!" kričali všetci.
Otec:"Už viem ako!"
Náčelník:"Ako?"
Otec:"Ten veľký strom vidíteho? Keď ho odpílime a spadne na priehlbinu urobí nám most a môžme k nim prejsť!"

V Bitke:
Už som sa nezvládala držať. Zrazu som počula vytie. Hneď som ho spoznala. Bol to Alan ale neprišiel len on ale aj jeho svorka. Všetci sa vrhli na belosov. Tomas sa mi rozbehol pomôcť. Obidvaja sme stáli na pevných nohách. Pomáhali sme vlkom.
Zara:"Keď zabijeme náčelníka Belosov tak sa potom nebudú už s nami biť?" spýtala som sa Tomasa.
Tomas:"Áno tak nejak!"
To mi ako odpoveď stačila. Rozbehla som sa a hľadala ich náčelníka. Nastal veľký buchot. Všetci sa pozreli na druhú stranu. Môj klan urobil most zo stromu a s koňmi a so zbraňami nám prišli pomôcť. Šťastie sa na nás obracia!!!
"Kryma ma!"skríkla som na Tomasa "už vidím náčelníka!!" Rozbehla som sa a Tomas má kryl. Bola som už skoro u náčelníka. Zrazu na mňa vyskočil jeden bojovník. Tomas ho prepichol nožíkom. Prikývla som hlavou čo malo znamenať Ďakujem.
Zaútočila som na náčelníka ale on to čakal postrelil ma do ramena. Tomas sa mi snažil pomôcť ale mal dosť starostí Keď ho obkľúčili 3 belosi. Náčelník ma už išiel zabiť ale stal sa zázrak. Spadlo na neho hromada kameňov. Vstala som a pozrela som sa hore Stála tam Liah.
Liah:"Stal sa zázrak! Vidím všetko vidím!!" Kričala veľmi šťastne.
A v tom momente som videla ako Liah padá na zem pri moje nohy.
Pomaly padala a jej krásny úsmev sa premenil na smutný. Hneď som sa hodila na kolená a klakla som si k nej. Postrelil ju jeden z belosov. Tomas ho zabili v tom jednom momente. Vlci začali zavýjať. Bol to znak smutkú za všetkých ktorých zomreli v boji. Belosi sa vzdali. Zostalo ich nakoniec aj tak málo. Zahodili do rokliny svoje zbrane a odkráčali preč otočili sa k nám a ešte sa nám mierne poklonili na znak toho že sme vyhrali. "Liah zachránila si ma! Ďakujem! " povedala som keď som vedľa nej sedela a ona už iba ledva dýchala.
"Nie Ja ďakujeme vám obidvom že som svami mohla stráviť skvelé dni!" povedala z posledného dychu a chytila nás obidvoch za ruku. Dala som jej pusu na čelo a potom som iba cítila ako mi pustila ruku lebo už nebola s nami... Už lietala na oblohe medzi bohmi! Zatvorila som jej krásne oči! Tomas ju chytil do náručia...