"Hépčí!"
"Na zdravie" Zakričala na mňa mama z dolného poschodia. "Dík" Hlasito som odpovedala a po zadku som sa skĺzla dole schodami do kuchine.
"mmm, čo to tu tak vonia?" Spýtala som sa s pozatvorenými očami. "Nič otvorila som okno a to čo cítiš je ocova nová kolínska." odpovedala mi mama s úsmevom. "ouu tak v tom prípade Fuj!" Zakríkla som sa. "Máš všetky veci pobalené?" spýtala sa ma mama. "Áno mám! odpovedala som a postavila som sa na stoličku ako odvážlivec. "ehm..čo to robíš?" spýtala sa ma mama. "Ja?..whm níč len som chytala wifi." s trapným pocitom som zišla zo stoličký, vyšla z kuchine na chodbu a zobrala som si batožinu že uŽ pôjdem do auta..
O niekolko minút..čo by minút bola to večnosť čo som čakala v aute!.."no konečne!" zhŕkla som. Samozrejme že ma nevnímali, oco naštartoval auto a vyrazili sme...
------------------------------------V AUTE---------------------------------------
"Oci? Ešte raz mi prosím povieš kam to ideme?" Spýtala som sa. "K tvojmu pradedkovi" odpovedal a...a dostal šmik!
"UF!" vzdychol si. "čo uf?!?" nechápavo som sa spýtala. "Skoro som prešiel jeŽka!!" strachujúco povedal. "No bóže, ježka ." bez záujmi som povedala. Samozrejme že teraz ma počula mama a začala sa so mnou baviť o volákych chráneních zvieratách
------------------------------------------------------------------------------------
"Sme tu!" povedal ocino, vystúpil z auta a začal niesť batožinu do chalupi, Chalupa bola stará a cesta k nej cez les bola dlhá, trochu som sa bála..ale to nič..
"Je ti niečo zlatko?" Spýtala sa ma mama. "Nie nie..však veď to je len les..malinký..smiešny a strašidelný lesík.." Povedala som a ani neviem čo to zo mňa vypadlo.
"Dám ti dáke tabletky dobre?" udivene povedala mama. "nie nie, čo si, som v poho" a žmurkla som na ňu.
------------------------------------------------------------------------------------
Už sa zotmelo a ja som musela ísť vysipať smeti.."oh nie!..Zkríkla som..Vysipali sa mi zo sáčku všetky smeti..kým som ich zbierala niekto ma poťukal na pravé plece. Stuhnuto som sa otočila....a...nič. "Ah konečne už len tá posledná krabička pri kanáli." Povedala som a išla som po ňu. Natiahla som sa aby som ju zobrala ...a..."aaaaaaa, pomóc!" Z kanála....
Z kanála vyšla ruka a vtiahla ma dnu! Padala som a padala až som spadla do volačoho mäkkého. Chytila som z toho kúsok do rúk.."Fúj!" Zakričala som. V ruke som zvierala ľudský mozog..no aspoň dúfam že bol ľudský..Tak či taj bolo to hnus! Mala som pri sebe mobil tak som si ním posvietila nech aspoň ďačo vidím..
Zasvietila som a z toho čo som videla som šla odpadnúť! Zatmavilo sa mi pred očami, keď som videla kopu mŕtvol ležiacich na zemi. Potom som zistila že vôbec nič necítim. Podišla som ďalej a v strede bol stôl. Na stole bol sekáčik na mäso a okolo bola krv. Podišla som ku stolu a niečo som zacítila. Cítila som ocovu novú kolínsku! "Bože môj! to nie!" zhrozila som sa. "Ale áno!" Spoza rohu sa ozval hlas, ale nebol to otec! Postava sa ku mne blížila. Chodila kolísavo a chýbala mu/jej pravá horná končatina. Bola to živá mŕtvola! "aaaaaa" bežala som ako som len mohla ale nehnula som sa z miesta..Akoby som bola na bežiacom páse. Mŕtvola sa približovala..Až keď bola strašne blýzko sa mi dalo utekať..Rozutekala som sa ale už som nevládala ani stáť. Mŕtvola ma chytila za ruky a druhá čo ležala ma chytila za nohy..Neviem síce ani ako ale spadla som na takzvaný "oltár". Mŕtvoli znehybneli a prevrátili sa im očné bulvi. Boli stuhnuté ale zároveň velmi silné! Slúžili ako povraz, ktorý ma mal na oltáry udržať. Nastalo ticho. Počula som kráčanie. Nemohla som sa otočiť..bola som veľmi silno priviazaná. Niekto mi zaviazal oči šatkou. Počula som hlas. Hlas môjho otca. Hovoril: "Tak čo? pripravená? Sekáčik je nabrúsený!"
"Oci?" nežne som povedala. "Nehovor mi tak! Neni som tvôj otec a ani som nebol! Z plných plúc na mňa skrýkol. "a...a...ale" začala som plakať. "Vieš nenávidel som teba a nenávidel som aj tvoju matku! Vždy keď si zaspávala, stál som pred tvojou postelou, zvieral v ruke sekáčik a snažil som sa ťa zabiť! Ale vždy mi to prekazila tvoja mama..
"a..a čo tie pekné rodinné chvýle?" Spýtala som sa. "Na žiadne si nepametám!" povedal mrzuto. "Napríklad, kúpanie v mori..keď si sa potopil a potom ma vystrašil..alebo keď sme stavali priehradu pre rybičky." prerozprávala som mu." Ocovi sa spustila slza. Obíjmul ma a sekáčik mu spadol na nohu. "oci! ty..ty krvácaš! poď rýchlo domov!" zakričala som. "Vieš v niektorých situáciach mi môže byť jedno čo sa stalo.." Povedal svoje posledné slová, pustil ma a lahol si ne zem k ostatným mŕtvolám. ..:') :'(
