Slza

Kapitola 1

   „7:30!" zvolala na mňa mama a ja som ihneď vyskočila z postele.
„Už idem!"

   Bol totiž 2. september, začiatok nového školského roka. Dnes som však vstávala až o pol ôsmej, o 30 minút neskôr ako inokedy, lebo prvý deň vždy chodíme do školy neskôr a len na chvíľku. Školu mám veľmi rada a navyše, tento rok k nám majú prísť noví spolužiaci z vedľajšieho mesta.

   Zišla som dolu schodmi do kuchyne, zaželala dobré ráno mame a sadla si za stôl, kde už na mňa čakal chlebík s Nutellou.

   „Tešíš sa?"
„Jasné! Som rada, že uvidím niektorých mojich spolužiakov zo škôlky."
   Medzitým som dojedla moje raňajky a s radosťou povedala: „Idem sa obliecť!"

   Vybrala som si džínsové šaty a pekný opasok, ktorý som ešte nemala príležitosť obliecť si, lebo som ho dostala len nedávno od tety Hanky.
   Išla som si umyť zuby a potom som otvorila šuplík a vybrala z neho kulmu.
   „Mami, pomôžeš mi, prosím?" zakričala som na mamu z kúpeľne.
   Tá hneď prišla a za pár minút som mala krásne jemne-kučeravé vlásky. Všetci mi hovoria, že ich mám pekné, dokonca aj náhodné deviatačky, ktoré stretnem na ulici, alebo dievčatá, ktoré stretávam na véckach v škole.
Obula som si moje pekné čierne topánky, ktoré mi ladia s tým opaskom.
   „Uži si to tam dnes!" zaželala mi mama.
   „Ďakujem, užijem!" odvetila som.
   Zabuchla som dvere a vybrala sa na cestu. Keďže škola je od môjho domu ďaleko asi tak 130 metrov, o 3 minúty som už kráčala po schodoch do triedy. Aj keď sme tam mali byť dnes iba pol hodiny.
   V triede už čakali moje najlepšie kamarátky - Grétka, Valéria a Simona. Poriadne sme sa všetky štyri vyobjímali akoby sme sa celé prázdniny nevideli, i keď sme boli spolu naposledy vonku cez víkend.
   Každá sme si vybrali svoje miesto - ja som si sadla s Grétka a za nami sedeli Val a Simča.
   Postupne dochádzali aj staro-nové tváre - spolužiaci, ktorých som naposledy videla, keď som mala 5 rokov, a sem-tam niektorých stretla vonku.
   Ako prvá prišla Lenka, s ktorou som sa v škôlke veľmi bavila. Bolo to jediné dievča, ktoré k nám z vedľajšieho mesta prišlo. Ďalší štyria boli chalani a ostatní chlapci a dievčatá mali ísť do vedľajšej triedy.
   Potom prišiel Lukáš a Nikolas - s nimi som sa príliš nebavila, ale boli celkom fajn. O chvíľu aj Leo. S ním som bola aj v tej istej pôrodnici - je odo mňa o 6 dni starší.
   A vtom som v dverách zbadala pekného, vysokého, hnedovlasého chalana. To bol Oliver. Páčil sa mi už v škôlke, a tiež sme - ako s Leom - boli v tej istej pôrodnici. Oliver sa však narodil o 4 dni skôr ako ja a naši rodičia sa poznajú. Letmo sa na mňa usmial a šiel si sadnúť. Tiež zamieril pravdepodobne ku svojim kamarátom Nikolasovi a Lukášovi.