#Prolog

862 35 4
                                    

„Tak a sme tu" Dal mi dole šatku a ja som stratil dych. Nie. DOSLOVA my to VYRAZILO dych. Myslel som že odpadnem. Stáli sme pri jazere ktoré bolo osvetlené sviečkami na jeho brehu. Bolo ich asi tisíce. Bolo to nádherne, úžasne ani sa to nedá opísať slovami no hlavne romantické. Milujem romantiku.

***

„Zayn o- o čo ti ide ?" pozrel som naňho.

„Neboj, chcem si len užiť" šepol a skúsil mi ušný lalôčik. Zaklonil som hlavu. Bolo to moje citlivé miesto. „Ale čo...trafil som citlivé miesto ?" znovu mi skúsil ušný lalôčik. Začal mi ho skúsavať a olizovať. Skúsil som si spodnú peru. Jednu ruku mal na mojom krku a druhou mi prechádzal po boxerkách kde sa mi začal tvoriť "menší" kopček.

***

„Určite také dni ešte budú" usmial som sa naňho. No jeho výraz sa nezmenil. Chytil som ho za ruku. Len sa na mňa pozrel. Chvíľu som naňho pozeral. Pozeral som do jeho jasne Jantárových očí. Boli tak nádherne. Ani som si to neuvedomil a boli sme od seba pár milimetrov. Pozrel som mu na pery a potom sa vrátil k jeho očiam. Zavrel som oči a jemne sa mu prisal na pery.

ComplicatedWhere stories live. Discover now