Ahoj znova, Lukáš. Existuješ?
Ja síce hej, ale radšej by som bola s tebou. Musím sa vrátiť do školy a učiť sa japončinu a tancovať a.... proste veľa vecí. Netvrdím, že nemám všetky tieto veci rada, sama som si ich predsa vybrala, no je toho na mňa príliš. Niekedy sa mi zazdá, že je to, čo sa učím úplne nanič, že ma škola na nič nepripraví, že japončinu nikdy nevyužijem... a tak.
Je chladno, čo znamená, že mojou dnešnou výhovorkou, prečo neísť von, bolo počasie. Aj keď prechádzka s tebou po ľadom pokrytom jazere by ma asi vytiahla z postele. Len si to predstav: my dvaja na ľade - ja ledva stojac, ty akoby si na ľade ani nestál - sa kĺžeme, točíme a užívame, že sme spolu a nikto nás nevyrušuje, lebo ktorý debil by už lozil na ľad aby sa prechádzal. Okrem nás, teda.
Chcela by som ťa vidieť. Môžem? S rukami pripravenými zaboriť sa do snehu, A.
ESTÁS LEYENDO
Listy Lukášovi
Ficción GeneralNešťastná láska. Depresia. Žiaľ. No i trochu šťastia. To všetko chce jedno zamilované dievča povedať svojmu Lukášovi.
