Záblesk minulosti

1. diel

Je 6: 30 ráno. Pondelok deň kedy  po pol roku nastupujem spať do školy. S mojou kamarátkou Ari a kamarátom Adriánom sa máme 7: 30 stretnúť pred mojim domom. Sú to zatiaľ jediní ľudia, ktorých poznám zo školy.  Príde mi to trošku divné. Lebo len oni dvaja za mnou chodievajú domov, píšu si so mnou a volajú mi. A to mi mama vravela, že patrím medzi najpopulárnejšie deti našej školy. Tak prečo má zatiaľ nikto z mojich kamarátov nekontaktoval?  Zabudli na mňa? Takýmto myšlienkam som čelila ešte pár minút. Keď sa mi podarilo dostať konečne nohami pevne na zem. Pozrela som sa na hodinky.  Sakra! Je presne 7: 20 a ja mám byť o 10 minút dolu pred domom. Okamžite som sa umyla, obliekla a bežala som dolu. Je 7: 45 a my už konečne vyrážame. Adrián totiž znovu meškal. Ári mi hovorila, že meškal vždy, keď sme išli von alebo do školy. Škoda, že si na nič nespomínam. Po ceste sme sa rozprávali o rôznych veciach. Po pár minútach sme dorazili do školy. Bolo to viac ako divné.  Ti ľudia a ich pohľady upierajúc e sa na mňa.  Oni na mňa pozerajú akoby ma nikdy pred tým nevideli alebo ešte horšie. Pozerajú na mňa akoby som mala byť už dávno mŕtva...