2.

26 4 4
                                    

Všetci, úplne všetci sa na mňa pozerajú. A mne nepríde povedomá žiadna s ich tvári. V tom zaznelo zo školského rozhlasu moje meno. Kara Del Monte sa dostaví do riaditeľne! V ten moment tie pohľady vyzerali ešte divnejšie, keď počuli moje meno. Už nepochybujem o tom, že ma poznajú, ale pochybujem o tom, čo sa tu vlastne deje. A, ako to mám chápať. No rozhodla som sa to ďalej neriešiť Ari ma doviedla do riaditeľne, kde mi všetko riaditeľ vysvetlil. Tie pravidlá mi začali liezť krkom už v prvej sekunde. Hneď som vedela, že viac, ako polovicu poruším. Dnes sme sa neučili mali sme len voľný deň. A počas neho sa každý okrem mojich priateľov bál ku mne priblížiť. Ublížila som im snáď niako?

Po niekom čase ďalší diel. Teraz cez prázdniny sa budem snažiť písať keďže mam veľkú inšpiráciu...za ktorú čiastočne ďakujem triednemu učiteľovi 🥰

Záblesk minulosti Where stories live. Discover now