Throne of Lies [POZASTAVENÉ]

7. Kapitola

×××

V skoré ráno princeznú prebudili tri služobné, ktoré mali príkazy od kráľovnej, aby Victoriu nachystali na omšu. Valora je veľmi náboženky založená krajina. V jeden deň v týždni sa celý dvor zúčastňuje na svätej omši, ktorú vedie valorský biskup. V Rialine boli omše zriedkavé, hlavne na samotnom dvore. Dvorania často chodili do miestnej katedrály v meste, kde sa omše slúžili každý deň. Na osobné omše pre kráľovskú rodinu chodili len členovia rodu Valance s blízkou radou kráľa. Ostré ranné svetlo vrazilo do svetlo zelených očí princeznej, tak hrubo, že okamžite privrela viečka. Snažila sa rozpamätať. 
,,Dobré ráno, Výsosť. Máme Vás nachystať na omšu." ozvala sa jedna so služobných. Victoria sa zamračila. Na niečo takéto jednoducho nebola zvyknutá, no aby predišla akémukoľvek konfliktu takto z rána poddala sa tomu príkazu. Nohy spustila na chladnú drevenú podlahu. Niekoľko minút si musela zvyknúť na tú zimu. Služobné sa hneď na to dali do práce. Dlhé tmavé a vlnité vlasy jemne prečesávali, mladé dievča navliekli do tmavomodrých šiat, podobné tým, ktoré mala na sebe včera. Nedokáže si zvyknúť na tú obtiahnutosť v drieku, na tak malú šancu sa voľne nadýchnuť. Valorské ženy chceli vyzerať útle, štíhla a ich driek mal byť perfektný, preto ho šťahovali korzetmi, čo najviac sa dalo. Bolestivé, nepohodlné, rovnako ako aj nariasené obrovské sukňe s rukávmi, ktoré sa plietli všade. Keď boli prípravy dokončená, jedna z trochu služobných svoju pani zaviedla na jednu z hradných chodieb, kde už na ňu čakala kráľovná a aj jej mladšia sestra. 
,,Meškáte." Prísne ju pokarhá pohľadom Katarina. Victoria sa úctivo pokloní. 
,,Ospravedlňte ma, Veličenstvo, nemám vo zvyku vstávať takto skoro." Možno mala radšej držať jazyk za zubami. Cítila, že táto odpoveď nie je to, čo by kráľovná Valory očakávala. Povedané, však už nedokáže zvrátiť. 
,,Pre nášho Pána si musíte nájsť čas, aj keby Vás prebudili neskoro v noci." Táto vzácna rada bola Victorii vzácne ukradnutá. Jej vzťah s Bohom ako aj čas na neho boli dávno zatratené. Iste, milovala ho ako každý človek na zemi. No nepotrebovala to bezducho ukazovať v chráme, ktorý ožobračuje prostý ľud. Kňazi bohatli na chudobe. Predávali odpustky, miesto v nebi, ktoré má byť zadarmo. Kázali sväté písmo a morálne poúčali. No čo z toho, keď písmo sväté nepozná ani jeden veriaci, nevie čo sa v ňom naozaj píše, nerozumie mu. Čo z toho, keď kňaz hovorí jedno ale na druhej strane tajne zháňa milenky, prinesie si ju do domu, zakladá si rodinu. Popiera tým všetky zásady cirkvi. Victoria odmietala veriť v niečo, čo hlásatelia sami popierali. Verila v to, že bude spasená, no tak ako to Boh chce, nie cirkev na čele s pápežom. Kráľovnej však nič ďalej nepovedala. A tak sa vydali do hradnej kaplnky, ktorá bola väčšia než tá v Rialine. Dvorania prichádzali. Každý sa zastavil pri nádobe so svätenou vodou, namočil prostredník a ukazovák a prežehnal sa. Toto neminulo ani Victoriu. Spoločne s kráľovnou, dvornými dámami a jej sestrou Margareth sa presunuli dopredu. Ženy stáli na ľavej strane kaplnky, kým muži na pravej. I toto bol jeden z rozdielov oproti Rialinu. Pohľadom princezná zablúdila do mužskej časti, až kým nenašla Damiana. Chvíľkovo sa pozrel jej smerom a venoval jej priateľský úsmev. Prinútila sa k podobnému kroku. Omša sa po príchode biskupa tak mohla začať.