Throne of Lies [POZASTAVENÉ]

8. Kapitola

×××

Kôň bežal po príjazdovej ceste ku hradu. Mladá dievčina s tmovomodrým plášťom a kapucňou na hlave si vypýtala povolenie od kráľa. Chcela sa pozrieť do mesta, ako v ňom žijú ľudia, čo robia, či niečo nepotrebujú. Veď tak ju vychovala aj jej matka. Starať sa o tých, ktorí to potrebujú. Ako princezná Rialinu mohla urobiť veľmi málo, no i to sa počítalo v záujme medzinárodných vzťahov. Hradná brána sa otvorila. Hnedý kôň popohnaný svojou jazdkyňou prešiel cez bránu a klusal až k nádvoriu, poza až do stajní. Margareth v meste rozdala nejaké mince, bola v kostole, pomodlila sa, vyspovedala a prehodila niekoľko slov s poddanými. Vo Valore síce nebolo toľko chudobných, čo v Rialine, no aj títo biedni ľudia si zaslúžili pozornosť. Koruna im ich ju nevenovala. Presne to bolo iné vo vládnutí jej rodičov a rodu De Marco. Hnevala sa na to za nich. Hovoria o Bohu a viere, ale nič nerobia preto, aby dopriali lepší život aj tým, ktorí sú v menšine, tým najchudobnejším. Keď prešla na koni cez nádvorie, musela prejsť aj popri záhradám. Jej modrým a zvedavým očiam tak v diaľke neušli dve osoby. V jednej spoznala svoju sestru, jej účes a postoj boli nezameniteľné, aj z tejto diaľky. Zhovárala sa s akýmsi mužom. Zamračila sa, no nezastavila sa. Nebežala za sestrou. Opýta sa jej, keď ju stretne dnu. Neďaleko stajní zosadne. Pohladí nežne koňa po šiji, chytí ho pevne za uzdu a dovedie ho na miesto. Nemala rada, keď jej chceli pacholci pomáhať. Vždy sa o koňa starala radšej sama, tak ako ju to naučil otec a kráľ v jednom. Väčšinou sa dievčenským potomkom nevenovala taká pozornosť ako chlapcom - každé kráľovstvo si na tom bazírovalo, len kráľ Philip bol iný. Videl vo svojich dcérach rovnaký potenciál, ako v svojom synovi. Samozrejme, že Micheil si vekom bral jeho pozornosť viac ako oni, ale vždy ich ľúbil a učil ich tomu, čo aj ich brata. Politike, boju, jazde. Neboli odstrčené... Victoria tejto otcovskej lásky využívala najviac. Kráľ ju mal vždy najradšej, aj keď tvrdil, že má rád všetkých rovnako. Margareth to otcovi nikdy nezazlievala. Bola prvorodená, vždy bol pre ňu chystaný iný osud, než pre ňu a Anne. Zatiaľ čo Victoria si mala vziať princa, či kráľa, oni dve mohli počítať s vojvodom, či iným vplyvným mužom z kráľovskej rady. Možno, ak by boli dostatočne šikovné dočiahli by na rovnaký post ako ich staršia sestra. S dávaním uzdy dole si nelámala hlavu, to rada prenechá na stajniarovi, prešla rovno k sedlu, ktoré opatrine povolila a potom sňala dole. Trochu sa pri tom zaknísala, no zvládla udžať rovnováhu a sedlo odložila na svoje miesto. V rovnaký čas do stajne prišiel aj princ Damiano. So svojim koňom vždy večer strávil nejaký ten čas, pripisoval mu lepšiu spoločnosť, než v obkľúčení svojho brata Lorenza, či otca s matkou. I tak mal pocit, že je nadbytočný. Rovnako ako mal pocit, že princezná Victoria s ním hrá nejakú zvláštnu hru. Najprv ho douráža a potom sa s ním na prechádzke rozpráva. Prišlo mu to zvláštne, no nesťažoval sa. Jeho pohľadu však teraz neušla Margareth. Už len z akéhosi divného popudu ju a jej sestru porovnával. S modrookou mladšou princeznou hovoril len chvíľu. Vtedy v noci. No bola iná než jej sestra. Akoby sa správaním ani nepodobali. Pozoroval ju, to ako zobrala sedlo, odložila ho, ako s láskou hladila zviera.