Prológ

142 7 3
                                    


Theodos

Znova ten istý sen. Bielovlasé dievča mi leží mŕtve pri nohách. Z líc sa jej vytratila farba a sivá pokožka chradla. Žiadna hviezda ju neprišla oživiť. Skláňam sa nad jej bezchybným telom a srdce sa mi lámalo na milión kúskov. Neochránil som ju. Umrela mojou vinou. Jemným dotykom som vzal jej ruku do svojej a priložil sa ju k lícu. Chlad mnou prebehol ako smrť. Už ma nezohrieval žiadny uhlík či plameň jej mágie. Stratil som úplne všetko. Chcel som ju zohriať. Otepliť a rozprúdiť jej krv v tele, ale pomaly sa menila na popol a vietor ju odnášal z môjho náručia. S posledným zúfalým výkrikom som sa zobudil v prázdnej tmavej izbe. 

PRÁZDNO. 

Nič mi tu po nej neostalo okrem slabej vône, ktorá sa vpila do hodvábnej posteľnej bielizne. 



Začiatok druhého diela 

Ďakujem, že ste si našli čas a pustili sa spoločne so mnou do nového dobrodružstva našich hlavných hrdinov.
❤️
❤️❤️


Budem vďačná za každú vašu reakciu na príbeh a veľmi  rada si prečítam aj komentáre ako sa vám podzáva pokračovanie deja. 

Ragehornský dedič 2.   NávratWhere stories live. Discover now