My love Cedric Diggory

"Ale toto snaď nie"

Zvyšok dňa bol v pohode až na to že mi tak strašne dunilo v hlave.
Ale za to si môžem sama.
Cedricovy sa snažím vyhíbať a nemyslieť na neho.
O 16:30 som sa konečne po všetkých hodinách vrátila na izbu tak som si chvíľu čítala pri okne a potom som si vspomenula že je tu aj nejaký les a ja lesy milujem tak som sa išla prezliecť.
Obliekla som si hnedé tričko s teplákmi keďže idem len do lesíka a vonku neni určite taká zima.
Pomaly som išla do lesa ale stále som nevedela prestať myslieť na Cedrica a v tom som počula kroky predomnou bola to čierna bytosť ktorá za mnou bežala.
Nevedela som čo robiť ,a v tom ma povedomé ruky chytili a stiahli na bok.
Bol to zase on.

"Tak Rose toto bolo o život, mala by si si dávať väčší pozor kam ideš"
"Ďakujem ale veď je to len lesík"
"Lesík? Hej len tu majú študenti zakázané chodiť"
"Rose mohlo sa ti niečo stať "
Počula som jeho roztrasený hlas, bolo mi ho trochu ľúto.
"Teraz to už viem... ďakujem ti"
*pozrel sa mi do očí a obímol ma*
"Pozri Rose mám ťa rád radšej sem už nechoď ,
asi by sme už mali ísť nikdy neieš čo sa tu stane"

Vyprevadil ma až pred klubovňu
"Ahoj Rose"
"Ahoj a ešte raz ďakujem"