why did i hate him... [MINSUNG]

2.

~Jisungov pohľad

Tesne pred koncom prestávky som utiekol na wcka. Tam som mal taký menší mental breakdown a nechcel som, aby ma niekto videl revať jak malé decko hneď na prvý deň. Tak som sa radšej zamkol v jednej z kabiniek a rozmýšľal som, prečo ma nikde nemajú radi.
Keď zazvonilo, nešiel som do triedy. Vypadal som hrozne a robili by si zo mňa srandu.

Asi po piatich minútach som počul ako niekto prišiel. „Jisung?" ozval sa príjemný hlas. „A-ano?" odpovedal som potichu. Chlapcovi ktorý za mnou prišiel som odomkol a moje labilné telo sa zosypalo priamo na neho. Nekontrovatelne som začal plakať, no o sa ma snažil ukludniť.
„Hej, hej, čo sa stalo? Je všetko v pohode?" opýtal sa ma blond chalan.
„Ne-neviem či ti to mám povedať, bo-bojím sa že mi urobíš to isté..." odpovedal som zúfalo. „Neboj sa, hovor, ja som tu na to aby som ti pomohol." odpovedal a hneď na to sa usmial. Vyzeral že bude milý.
„No videl si tých chalanov čo teraz cez prestávku stáli pri mne? Pýtali sa ma začo som bol šikanovaný. Povedal som im teda dôvod, že som na chlapcov a Minho sa mi vysmial do tváre, a ten najvyšší, mi povedal že nedopadnem dobre." Keď som to dopovedal, znova sa slzy začali nekontrolovatelne valiť z mojich očí.
Chalan ma len objal a povedal
,,No, nemal ďaleko od pravdy, vážne tu pár chlapcov alebo aj dievčat nedopadlo najlepšie. Všetci po mesiaci zmenili školy. Ale teba už odísť nenecháme, vypadáš ako milý chlapec." povedal mi zatial stále neznámi chlapec. Nad jeho odpoveďou som do seba nejak dostal ešte nádej.
„Som Bang Chan mimochodom. Ale môžeš mi hovoriť Chan. Ak chceš, môžem ťa zoznámi5 s mojimi kamarátmi, určite ťa prijmú." povedal mi Chan a ja som súhlasil. Potrebujem kamarátov tak prečo nie.

~Minhov pohľad

Nemal som dobrý pocit z toho, čo som spravil. No musel som v tom pokračovať.

Asi po 20 minútach od toho čo Jisung odišiel sa vrátil a spolu aj s Chanom, naším niekedy vedúcim. No ale je na všetkých milý tak viem prečo. 

Jisung si sadol na miesto a očká mal celé červené a uplakané. Nebodaj som ho zranil až tak že plakal. Vyzerá byť dosť citlivý. Ale nič som sa ho nespýtal pretože som musel zostať k nemu odporný a vedel som že som si to u neho pokašlal. Fakt super Minho, nemôžeš byť aspoň raz k niekomu milý? Celé si si to u neho pokašlal a neni tu ani deň. Chudáčik, prečo musím mať takých kamarátov ako sú oni.

~Jisungov pohľad

Keď sa hodina skončila, Chan na mňa zamával rukou aby som išiel k nim. ,,Kam ideš?" opýtal sa ma Minho so zvedavým pohľadom. No odignoroval som ho. Nechcelo sa mi s ním rozprávať potom čo mi povedal. 

Išiel som teda za Chanom a boli pri ňom ďalší dvaja chalani. ,,Ahojte." pozdravilsom a usmial som sa. Úsmev mi opätovali a tiež pozdravili. ,,Tak Jisung, toto sú moji kamaráti, Jeongin a Changbin." ,,Rád ťa spoznávam." povedal Jeongin. ,,Aj ja." povedal Changbin. ,, Aj ja vás veľmi rád spoznávam. Prvá vec ktorú by ste o mne mali vedieť ešte predtým ako sa začneme kamarátiť je tá že sm na chalanov. Už som tu za to dostal diss takže ak by ste sa so mnou bavili, veľa by to pre mňa znamenalo." Dokončil som svoj veľký speech a obával sa toho čo odpovedia. ,,To je v pohode, ja som tiež na chalanov, ale nikto iný to nevie okrem Chana a Changbina. Nikomu v tejto triede totiž neverím, ale ty vyzeráš byť taký že sa ti dá veriť." odpovedal s radosťou Jeongin. Mne od radosti srdce poskočilo, konečne mám kamaráta ktorý vie ako sa cítim. Aspoň na jednej škole budem mať kamarátov. 

Po asi 5 minútach prerušil našu debatu zvonček. Rozlúčil som sa s chalanmi a išiel si sadnúť k Minhovi. V hĺbke duše som dúfal že sa niekedy skamarátim aj s Minhom. Bol to jediný chalan ktorý sa mi takto veľmi páčil za takú malú chvíľku. Ale no, Han Jisung nad čím rozmýšľaš, veď ho poznáš DVE HODINY.

TIMESKIP

Bol obed a chalani ma zavolali nech si sadnem k nim. S radosťou som si tam išiel sadnúť. ,,Tak hovor Jisung, kto sa ti zatiaľ najviac páči z našej triedy?" Keď sa ma to Chan opýtal zamrzol som. V podstate, ja nemôžem mať crush na chalana ktorého poznám len 1 deň a pritom ma nemá rád. ,,Zatiaľ asi nikto..." odpovedal som a začal som jesť. Zvyšok obeda som bol ticho. 

Keď som prišiel domov, ľahol zvalil som sa na posteľ. Chvíľu som oddychoval, no po asi 10 minútach som sa rozhodol že si dám sprchu. 

Po 20 minútach som vyliezol von a spravil som si večeru. Sadol som si pri telku a začal pozerať nejakú k-drama a po 5 minútach mi prišla správa

m1nh0:

,,nevedel som že bývaš v tej istej bytovke ako ja" 

zamrazilo ma. Ako zistil môj instagram? A ešte horšie je to, že s tým chlapcom bývam V TEJ ISTEJ BYTOVKE. Radšej som mu na to neodpísal a išiel som si ľahnúť. Dnes toho bolo dosť, je síce len 19:32 ale chcel som sa vyspať a zabudnúť na dnešok...

Hi honeys<3 tu je ďalšia časť, je trochu o ničom ale pomedzi písaním som počúvala pesničky a písala si s kamoškou a tak trošku bola idealess takže snáď sa páči<3
saranghae<33