why did i hate him... [MINSUNG]

5.

~Minhov pohľad

Ráno som sa zobudil a bolo mi oveľa lepšie. No zistil som že niesom doma. Vlastne ani neviem kde som. Skoro jič som si nepamätal.

Vyliezol som z postele a vyšiel z izby. Na sedačke som uvidel spiaceho Jisunga. Hneď som pochopil kde som, no stále som nevedel ako som sa sem dostal. Je to jak keby som sa včera ožral a Jisung mi zachránil život. No ale ja som včera nepil.

Sedel som pri spiacom Jisungovi a obdivoval jeho tvár. Bože prečo mám taký osud aký mám.

Sedel som pri ňom ešte asi pol hodinu a potom sa zobudil.
„Ránko." pozdravil som ho a nahodil som fake smile. Neviem sa smiať úprimne.
„Dobré." dokončil ako tak vetu Jisung a pretieral si oči.
„Je ti lepšie?"
„Hej, oveľa, ďakujem ti. No ja už asi pôjdem. Tak, čau." odpovedal som a Jisung nestihol nič povedať a už som bol na chodbe

~Jisungov pohľad

Vyzeral lepšie ako včera. Už aj farbu nabral. No nič, je sobota, takže asi pôjdem s chalanmi von dakam. Nech mi to tu trochu poukazujú. No idem najprv pozrieť ako je vonku.

Kedže je október, presnejšie, 19. október, nebolo najteplejšie, no chladnejšie než normálne. Takže asi ostávam doma. No ale asi tých chalanov aspoň zavolám k sebe, inak sa budem nudiť.

Spravil som si raňajky a išiel som si zapnúť nejakú kdrama. Milujem kdramas. Keď nemám najlepšie chvíle, spravia mi náladu.

Keď som dojedol, išiel som sa trocha znormalizovať prrtiže som vypadal jak mátoha ktorá vyšla z hrobu. Učesal som si moje vlásky nádherné a obliekol som si tepláky a mikinu. Tričko som si neunúval dať pretože šak prečo ne veď som doma.

Poobede som zavolal chalanom, či by neprišli. Súhlasili a asi o 10 minút boli tu.

„Máš to tu pekné." pochválil mi môj úžasný byt Chan.
„Viem a ďakujem." odpovedal som sarkasticky a zasmial som sa.
„Čooooo budeme robiť." opýtal sa Jeongin a vyvalil sa na sedačku.
„Idem pozrieť do tvojej izby som zvedavý." povedal nadšene Chan a vbehol mi do izby. Nemal som s tým problém keďže som tam nič nemal... POČKAŤ MINHO SI TU NECHAL-
„Pán Jisung rád by som vedel čo je toto." ohlásil sa Chan a vyšiel z izby s Minhovími vecami v ruke. Všetci sa až moc dramaticky na mňa pozreli jak keby som sa s ním vyspal a ja som len sčervenal.
„Minhovi bolo včera zle tak som ho zobral ku mne a prespal tu."

„ROBÍŠ SI SRANDU ŽE." zakričal Jeongin.
„No, ani nie." odpovedal som a už keď som sa chcel schúliť do klbka a plakať od hamby chalani začali pišťať ako také školáčky.
„JEŽIŠ VEĎ TO JE UŽASNÉ." zapišťal Jeongin a skočil na mňa že ma chce objať no ja som slabučký a tak sme sa zkotkodákali na zem.

Vybuchli sme do strašného smiechu a ja a Jeongin sme sa váľali na zemi ešte asi páť minút. Bože tý ma strašne vystrašili. Ja im dám robiť také záchvaty môjmu ubohému slabučkému srdiečku.

TIMESKIP

Pozerali sme nejaký film keď mi pípol mobil.

m1nh0:
počuj, ďakujem ti čo si pre mňa spravil, ale nikomu to nehovor.

sungi3:
oh, jasne! a nemáš zač.<3

sakra, prečo som tam dal to srdiečko. Bude si určite o mne všelijaké veci. Oh joj, som ja kus kreténa.

„Počuj, Sungie, koľko je hodín?" spýtal sa celkom ospalo Chan.
„Uuhhhh, 20:43" odpovedal som už aj ja celkom ospalo. Ach bože potrebujem spánok.
„Asi už pôjdeme, je celkom neskoro."
„Okej fajn, idem vás odprevadiť aspoň pred bytovku."

„Ahojte!!" zakričal dom keď chalani odchádzali. Utekal som naspäť do bytu keďže bola zima. Brrrrr nemám moc rád zimu.

Prišiel som do bytu a rozbehol sa do izby a skočil na posteľ. Ah moja posteľ je moja bestie. No tak či tak som sa z nej musel postaviť, keďže som sa musel ísť osprchovať.

Po sprche som si pekný, voňavučký a čistučký ľahol do postele a zababušil sa do mojej periny. Po asi realne 5 minútach som spal ako mŕtvy. Milujem spánok a Minha. TEDA NIE IBA SPÁNOK.

Hi honeys! Strašne sa ospravedlňujem že fucking 3 dni nič nevyšlo. No chcela som si ešte posledné dni prázdnin užiť. Síce dnes začala škola, nebol to zase tak na nič deň, keďže sa svet dozvedel že straykids budú mať comeback!!! Neskutočne sa reším na MAXIDENT😩❤ A užívajte kapitolu, saranghae<33