why did i hate him... [MINSUNG]

3.

~o dva dni neskôr~
sorry som leniva😩

~Jisungov pohľad

Som tu tri dni, s kamarátmi som sa viac a viac spoznával, to bola tá svetlá stránka školy. No šikana sa zhoršila. Zatial je len verbálna, no bojím sa že o taký týždeň to prejde aj na fyzickú. Zistil som mená mojich šikanátorov. Hyunjin, ten najvyšší, Felix, na vonok vypadá ako slniečko s jemným hláskom, no má tak hlboký hlas a o povahe ani nehovorím (prepac Felix nechcem ta robit takeho zleho sunshine:((), Seungmin a je medzi nimi aj Minho. A to ma raní najviac. Za tie dni sa mi totiž páčil viac a viac. No ale on je z nich ku mne najhorší.

~Minhov pohľad

Odvtedy čo prišiel Jisung som nenávidel každý deň svojho života. Nie preto že by som ho nemal rád, to vôbec. Ale preto, pretože som ho musel šikanovať. Realne neviem čo to do mňa vošlo, no začal sa mi tak trochu páčiť. Každý deň keď som prišiel zo školy domov, rozreval som sa jak malé decko. Nenávidím svoj život a hlavne mojich kamarátov ktorý ma do toho akotak nútia.

Je fucking piatok, konečne. Budík som ako každé ráno skoro rozjebal lebo som mal hneď od rána naň nervy.

Išiel som sa osprchovať a keď som vyšiel, zistil som že tak trochu dosť meškám. Rýchlo som na seba hodil mikinu a rifle, zobral tašku a bez raňajok som vybehol z bytu. No lenže ja som tupelo a zle som si obul topánky.
Ako som bežal po schodoch tesne pred Jisungovím bytom som sa šmykol ja keďže som veľký šťastkár som zletel rovno na Jisunga. Dokonalé😃. Zleteli sme obaja na zem a ja som pristál presne na Jisungovi. Nenávidím svoj život.
Asi pol minuty sme sa na seba len pozerali ale potom som preskočil späť do reality a povedal len tiché „Sorry." a utekal do školy.

~Jisungov pohľad

Ako na mňa Minho padol zletel rovno na moje telo. Nič som nepovedal, len som cítil ako sa moje bacuľaté líčka menia na paradajku. Ležali sme tam asi pol minúty a potom sa len Minho pozbieral a odšprintoval do školy. Videl som ho zamumlať slovo 'sorry', ale nepočul som ho.
To bol asi najkrajší pohľad čo kedy od Minha dostanem. Ah bože prečo som sa musel zamilovať do takého kreténa. JISUNG NIE NEZAMILOVAL SI SA SHUT THE FUCK UP. SKLUDNI SA.

Keď som prišiel do školy, mal som ešte asi 3 minúty čas. Tak som si išiel sadnúť a vybaliť veci.
Po chvíľke som počul ako sa ku mne približujú už mne známe kroky. Moji šikanátori. Vedel som že nedopadnem po psychickej stránke dobre takže už som sa pripravoval na tie komenty čo majú na mňa. Here we go again.
„Ránko prajem buzík, vyzeráš dneska ešte horšie ako kedykoľvek predtým." povedal mi Seungmin s úsmevom. Oči sa mi plnili slzami ale nedal som na sebe poznať že ma to ranilo. Dal som si na seba len kapucňu a odingnoroval to.
„Heeeeh, ja s tebou rozprávam." povedal už celkom naštvaný Seungmin.
„Ale ja s tebou nie." povedal som tichšie než normálne. Keď som sa pozrel hore, Seungmin už sa načahoval že mi jednu strelí ale zazvonilo. Bože ďakujem.
„Neskončili sme s tebou." povedal Hyunjin a odobral sa ku svojmu stolu.

TIMESKIP
Obed
~Minhov pohľad

Sedeli sme pri stole a jedli. Ja som celý deň nepovedal ani slovo. Necítil som sa najlepšie, no nechcel som to dať najavo. Jisungovi som dnes povedal len sorry a to bolo jediné slovo ktoré som za celý deň povedal.
Necítim sa zle len za Jisunga, ale aj z toho že som asi včera niečo zjedol a asi to už bolo po záruke alebo čo.
Boha Minho čo si včera žral keď ti je tak zle.

~Jisungov pohľad

Sedel som s chalanmi na obede a mali sme rozhorčenú debatu, no ja som nevnímal. Pozeral som na Minha, poviem vám oravdu, nevyzerá dnes najlepšie, je celý bledý, nič nehovorí a má na sebe celý deň kapucňu aj keď je 25 stupňov a nikto nečakal že hude také teplo, predsa len, je október.
Rozhodol som sa, že sa Minha opýtam či je v poriadku.

„Jisung? Počúvaš nás vôbec?" vytrhol ma Jeongin z mojich myšlienok.
„Oh, ano počuvam, o čom je reč?" hneď ako som to dopovedal, zistil som že som sa prezradil.
„Aha, takže inak. Na koho tak pokukuješ?😏" spýtal sa Jeongin a ja som stuhol.
„A-ale na nikoho." povedal som a cítil som že bude zo mňa zasa paradajka.
„Ale no taaaaak, povedz nám." naliehal Chan a ja som sa vzdal. Nemá cenu sa pretvarovať.
„Na Minha." povedal som bez akého koľvek problému čož ma prekvapilo.
„Na Minha? Nebodaj si sa zaľubil do svojho šikanátora." pridal sa Changbin.
„Možno, ale to nieje podstatné, podstatné je že nevyzerá dnes najlepšie." povedal som so starosťou v hlase.
„Poviem ti takto, nikdy nevyzeral najlepšie😂" prerušil serióznu situáciu Jeongin.
„A keď povie Jeongin že nevyzerá najlepšie, tak má pravdu. On je totižto zaľúbený do Hyunjina. No len sa na neho pozri. Tomu sa hovorí štandard."povedal pyšne Changbin.
„Ty sa v tom dajako vyznáš nemyslíš?😏" troška som podpichol Changbina a ten na mňa hodol death stare.
No nič, pôjdem za Minhom ochvíľu.

~Minhov pohľad

Po obede som sa vybral naspäť do triedy pre veci a cítil som že sa niekde asi pozvraciam. Oh bože takto zle mi už dlho nebolo. Hlava sa mi krútila, bolo mi zle od žalúdka a ledva som chodil. Nech už som doma.

Keď som prišiel do triedy, nezmohol som sa na nič iné len ako si sadnúť.

„Minho? Si v poriadku?" opýtal sa tichý hlások keď videl v akom som stave. Pozrel som sa kto to je a neveril som vlastným očiam. Nad mojou lavicou stál ustráchaní Jisung a pýtal sa ma ako mi je.
„Poviem ti pravdu, nie najlepšie." odpovedal som sa hlava mi od únavy padla na lavicu. Myslel som že sa tu pozvraciam a priamo na Jisunga. To by som si neodpustil.
„Poď so mnou, pôjdeme domov." povedal potíšku Jisung a chytil ma okolo pása a ja som si dal ruku okolo jeho kruku. Zobral ma tak keďže asi videl že nemôžem poriadne chodiť.

Boli sme už v šatni a ja som sa obúval s Jisungovou pomocou. No v tom mi nekontrolovatelne prišlo zle a ja som nestihol vybehnúť z šatne a pozvracal som sa tam. Jisung hneď pribehol a iba ma chytil.
„To nič, choď si sadnúť a ja idem povedať upratovačke." povedal mi ustarostený Jisung, pomohol mi sadnúť si a utekal za upratovačkou.

Vyčítal som si čo sa práve teraz stalo, nezaslúžim si aby sa o mňa takto niekto staral, a hlavne od Jisunga si to nezaslúžim. Cez to všetoo čo som mu povedal, no on mi stále pomáha. Ah bože tento svet si tú malú starostlivú veveričku nezaslúži😩.

Ochvíľu prišiel Jisung aj s upratovačkou a sadol si ku mne.
„Zvládneš cestu domov alebo nám mám zavolať taxi?"
„Myslím že to zvládnem, ale iba s tvojou pomocou." povedal som a bol som zúfalý, bez Jisunga by som to nedal. Stále mi bolo dosť zle ale chcel som to zadržať až kým prídem domov.

~Jisungov pohľad

Po ceste domov už Minho nezvracal, no ledva chodil. Tak som mu pomohol prísť azž k môjmu bytu. Môj byt bol dosť vysoko a jeho ešte vyššie, tak som ho nechcel ťahať až tam hore.

Odomkol som svoj byt a uložil Minha na posteľ. Priniesol som mu kýbel keby mu je zle, vodu a tabletku, nech mu aspoň niečo pomôže.
„Jisung, takto sa ku mne správať nemusíš. Veď pozri ako sa ja správam k tebe, nemusíš mi pomáhať." povedal Minho potom čo si dal tabletku.
„Minho, teraz tu nejde o mňa, ale o teba. Nemôžem ťa nechať trpieť." povedal som ako som ho prikrýval.
„Spi dnes tu, nevadí mi to. Ja budem spať na gauči."
„Jisung, ani nevieš ako moc som ti vďačný." povedal mi Minho ktorý pomaly zaspával s úsmevom na tvári.
„Ja som vďačný za to, že ti môžem pomôcť."

Hi honeys<3 táto časť je najdlhšia, 1333 slov! Trošku som sa vžila do príbehu, možno dnes výde ešte jedna časť, ale trošku kratšia<3
saranghae<333