Pozriem sa na Raya a on mi pohlad,opätuje. ,,Zajtra sa o tom budeme rozprávať, keďže sa nejde do školy. Potom pôjdem do lesa. Zatiaľ dobrú." poviem mu a otvorím dvere na znak aby šiel preč. Splní môj "príkaz" a odíde. Ja sa znovu prezlečiem do pyžama a pokúšam sa zaspať s knihou pod vankúšom. Zaspím...
V noci počujem opakované narážanie kamienkov do okna. Začína mi to ísť na nervy tak sa zodvihnem a nazriem smerom do okna. Stojí tam nejaké dievča s chlapcom. Zaklopem na okno aby prestali hádzať a otvorím ho. ,,Ste normálny?! Kto ste? A čo tu chcete?" zasičím na nich. ,,Prečo má budíte uprostred noci?!"
,,Poď dole!" rozkáže dievča panovačne, ,,Ihneď!"
,,Prepáč, ale čo by si povedala keby ku tebe domov prišli neznáme osoby? Hmm...? A povedali by ti aby si šla s nimi...tak?" spýtam sa lebo presne tak sa teraz cítim.
,,Tak ja som Stacy a toto je môj starší brat Alex," predstaví ich a Alex sa uškrnie, ,,ehmm no...ideš?" stále to nevzdáva a ide ďalej.
,,Ehmm...nie," poviem rázne a uškrniem sa tiež.
,,Dobre teda," prehovorí konečne Alex.
Zatvorim okno, no ak mám pravdu povedať...čakala som viac. Nestarám sa a hodím sa na posteľ. Zatvorím oči a čakám na zajtrajšok.
,,Emily! EMILY!" trhá somnou Ray aby som sa zobudila. ,,Dole ťa niekto čaká. Prišli za tebou, zevraj ste sa dohodli na nejakom víkende." nazriem cez dvere mojej izby. WHAT? Tí si nedajú pokoj však? Pomyslím si, keď vidím tých dvoch vo dverách ako klamú mojich rodičov.
Zatackám sa do kúpeľne a urobím hygienu. Dám si len špirálu a opláchnem si tvár vodou. Aha...ehmm...okeej. Ja krava si namočím tvár, keď mám namaľovaný ksicht. Odlíčim sa a už sa nezdržiavam a idem sa obliecť. Mám rifle, čierne tričko s veľkým výstrihom na chrbte a malým vpredu. Biele convers a vlasy si zapletiem do uvoľneného vrkoču.
Zleziem dole a pred dverami sa zastavím. Mračím sa na nich lebo ma takto skoro budia. Mame ani otcovi však nemôžem povedať pravdu, že mi boli títo dvaja búchať v noci na okno.
,,Ahoj!" zakričím a zabuchnem dvere. Idú smerom, ktorým som ešte za celý tento čas, čo tu bývame nešla a nasledujem ich. Čím ďalej ideme tým viac sa to začína podobať na les. Vlastne je to les. Alex a Stacy zostanú stáť a otočia sa ku mne.
Alex sa zhlboka nadýchne a s vážnym výrazom v tvári spustí: ,,Emily. Ty ako už iste vieš si následníčka trónu. My...teda ja, Stacy a ešte zopár vlkolakov sú ako ty. Výnimočný a krásny." Pri tejto vete sa trochu zarazím. Ako ja?
,,Na tvoju korunováciu prídu aj ostatné klany z celého sveta. Myslia si, že si taká istá ako ten starec v lese, čo si ho stretla." Predsa len je to pravda. Ten star...
,,Emily!" počujem ako na mňa niekto volá.
JE tu ĎALŠIA časť :) už iste viete, čo bude ďalej však? Nojoo ja nemôžem za to, že neviem písať napínavo :D túto časť venujem SAEHAC :)
YOU ARE READING
Akadémia vlkov
WerewolfTáto akadémia je presnejšie pre vlkodlakov. Emily tiež nieje obyčajné dievča, no nezapadá medzi ostatných. Spoločne s rodinou sa sťahuje do Ameriky a taktiež ide do novej školy. Dozvie sa tajomstvo, ktoré ju až priveľmi zaskočí.
