Akadémia vlkov

2. kapitola - v Amerike v parku

Cesta je dlhá skoro celý deň. Aby sa mi cesta trochu skrátila pospala som si. V aute som sa išla uškvariť.

Keď už sme dorazili, rýchlo som otvorila dvere aby som sa nadýchala "čistého vzduchu". Zobrali sme si veci a išli do domu. Rodičia boli kupovať dom a kúpili naozaj veľký. Bol už zariadený. S Rayom sme si vybrali izbu, v ktorých budeme. Ja som si vybrala hore na druhom poschodí izbu z balkónom a veľkou posteľou. Tieto dve veci som si všimla hneď na začiatku. Zložila som si veci a išla som si poobzerať okolie. Do ruky som zobrala longboard a išla som do parku. Na tvári som mal neutrálny výraz. Nechcelo sa mi sťahovať z miesta, ktoré mi bolo najbližšie.

To bude v pohode, zvikneš si upokojovala som sa. Hneď zajtra nastupujem do Akadémie. Mama povedala, že je to skoro ako normálna škola pre ľudí.

Zastala som pri lavičke, na ktorú som sa posadila. Hľadela som okolo seba. ,,Hej!" skríkne zozadu nejaký dievčenský hlas. Pomaly sa otočím, vidím tri dievčatá. A znovu: ,,Áno ty!" tentoraz viem, že to patrilo mne, ,,Vypadni z nášho miesta!" vyháňa ma.
,,Ako to myslíš z nášho?" pýtam sa lebo tento park jej určite nepatrí. Podľa toho ako reaguje zisťujem, že je nahnevaná.
,,Keď poviem, že je to naše tak to platí. Vypadni!" skríkne znovu a tentoraz nás sleduje veľa zvedavých očí okoloidúcich.
,,Okej. Ukľudni sa už som preč," stála som na longu a kľudne som odišla späť domov.

,,Emily! Vybal si veci a poď sa najesť!" volá mama z kuchyne hneď ako otvorím dvere. Nemám inú možnosť. Idem hore do izby a znudene otvorím dvere. Hodím sa na posteľ, ale tresnem sa o kufor. Vybalujem si veci, šúcham si hlavu kde som sa udrela a kladiem si otázky-Čo som jej v tom parku spravila? Dúfam, že ju už nestretnem.

Keď vybalím tak idem dole na večeru, ale keďže ja niesom tak úplne normálny človek (vlkolak) tak nejdem schodmi ale spustí sa po zábradlí, no na konci si skoro rozbijem hlavu. Srdce mi bije ako zmyslov zbavené no snažím sa správať normálne a vpjdem do kuchyne. Všetci má nedočkavo čakajú pri stole. Keď sa najem, pozriem si s Rayom nejaký film a potom sa pozriem na hodiny. Je 22:43. Poviem celej rodine: ,,Idem spať. Dobrú noc."

Znovu hore schodmi. Ľahnem si a dávam si pozor aby som sa znovu niekde netresla. Ležím a rozmýšľam. Zajtra narodky a ja v Amerike, kde nikoho nepoznám a navyše v novej škole. OMG! po dlhšom rozmýšľaní zaspím.