9. kapitola - Šok

430 54 17
                                    

"Hej! Hej ty, v červenom!" skríkol nejaký chalan za mnou. Ani som nemala chuť obzerať sa. Poznala som ho podľa hlasu - James. Ach jaj... Bude lepšie, ak ho budem ignorovať.

"Si hluchá?! Emily čo je s tebou?" s predstieraným záujmom sa ma spýtal. "Eeeeemiiiilyyy!" nepríjemne zatiahol. To už sa na nás pozeral každý na chodbe.

"Choď preč, Džem!" začula som za sebou panovačný dievčenský hlas. Patril nízkemu, ryšavému dievčaťu v kapucni. Mala ju takú veľkú, že jej skryla celú tvár do tieňa. Možno má svoje dôvody. Zdalo sa mi, že som ten hlas už niekde počula...

James (Džem) sa jej s rešpektom pozrel do očí (aj keď jej ich nebolo vidieť) a zacúval do davu. Haha nieviem, kto je to dievča no prezývky dávať teda vie!

"Ahoj Emily! Však je Džem otravný?" prihovorila sa mi milo. Ja som namiesto odpovede sa spýtala: "Kto si?" mohlo to vyznieť hrubo, no bola som v šoku. Ako to, že ma pozná?!

"Volám sa Lyra. Som tu nová." a podala mi ruku. Jej nechty mi pripomínali pazúre.
"Rada ťa spoznávam," zamrmlala som.
"Aj ja teba...Vlastne ja ťa už poznám dlho!" zasmiala sa, no znelo to ako pradenie.
"Akože... čo?!" zamračila som sa.
"Môžeš vidieť, že nie som obyčajný vlkodlak. Vlastne ním ani nie som!" opäť sa zasmiala. Mne sa to nezdá vtipné. "Som mačkolak. Tvoja strážkyňa. Princezná Lyra, dcéra kráľa Mačiek. K vašim službám," poklonila sa mi. Princezná a poklonila sa MNE?

"Vaša výsosť!" len na to som sa v tej chvíli zmohla.
"Že výsosť! To ty si tá, komu by sa mali klaňať!" zvýšila hlas. "Toto je jedna z najdôležitejších misií, aké som kedy za mojich deviatich životov mohla mať!" hrdo sa nadýchla.

"A... čo je tvoja úloha?" nesmelo som sa spýtala. V poslednom čase sa tu dejú prazvláštne veci. No odpoveď mi celkom vyrazila dych.

"Chrániť ťa, Emily. Chrániť pred padlým kráľom. Myslím, že si mala tú česť stretnúť sa s ním." poslednú vetu odpovedala s pohŕdaním. Padlý kráľ... vari mi už naozaj šibe?! Nechcela som sa pýtať viac, lebo už len toto ma ničilo. Zvolila som si nevinnú otázku:

"Keď si mačkolak, prečo chodíš do vlkodlačej školy?" spýtala som sa. Na jej tvár padol tieň. Ženičky sa jej zúžili a ona zaťala päste.

"Do toho ťa nič!" zasyčala. Potom sa ale spamätala a trochu jemnejšie povedala: "Raz ti to všetko vysvetlím." tak sa rozlúčila a zmizla v dave. Ja som tam len stála, spamätávala sa. Dnešný deň bol šok.







Has llegado al final de las partes publicadas.

⏰ Última actualización: Aug 18, 2015 ⏰

¡Añade esta historia a tu biblioteca para recibir notificaciones sobre nuevas partes!

Akadémia vlkovDonde viven las historias. Descúbrelo ahora