Kto to je?

1

2.8. 2021
"Poď poď aaa gooooooool!" Kričala som popri pozeraní telky. Presnejšie išiel hokej - Hlinka Gretzky Cup 2021. Prvý zápas ktorý naši chlapci hrali proti USA. Skóre otvoril Peťo Repčík, ktorému asistoval Juro Slafkovský. Druhá siréna zaznela vďaka nejakému  Daliborovi a asistenciu mal môj Ondrej.

Ups, ja som sa nepredstavila!
Som Elizabet ale väčšina ma volá iba El. Mám 15 a bývam v Žiline. Venujem sa florbalu, basketbalu, teoreticky hokeju a celkovo športom. Nemám moc kamošiek keďže v našej škole sú skoro všetky baby len namyslene kravy a to doslova. Ale mam jednu najku, je zo Zvolena  a volá sa Zoe. Veľa si píšeme a voláme a ked sa dá stretneme sa. Potom tu je môj boy BFF Ondrej Molnár. Bavíme sa spolu od detstva, i keď niekedy je to hard. Píseme a voláme si hlavne cez sezónu. Mimo sezóny už niečo skôr podnikáme. Mám jedného brata :
Michal - má 18 a idú mu snáď všetky športy.

Späť k realite: po ani nie 2 minútach znie siréna už 3 krát a autorom gólu je Juro. Končí sa 1. tretina a ja si odchádzam do kuchyne po snack. Vraciam sa naspäť pred telku a ostatok prestávky trávim na mobile. Plynie druhá minúta 2. tretiny a vedieme už 4:0. Toto skóre zvýšil opäť nejaký Dalibor. Po dvoch presných zásahoch Američanov sa 2. tretina končí 4:2 pre Slovensko. No a posledná tretina sa nesie v duchu ala -nechce sa nám- i keď v štvrtej minúte dá gól zas a znova Dalibor. 3. tretina sa končí a ja okamžite beriem mobil a píšem Ondrejovi: Gratulujem k výhre hrali ste úžasne🫶.
Staviam sa z gauča a pomaly idem hore schodmi do svojej izby kde si ľahnem na posteľ a pozerám si IG storky všetkých čo dnes hrali. Po chvíli dostanem odpoved. No nie písomnú. Ondro mi volá cez videochat: "Nazdaaaar" Len tak tak ho počujem cez toľkých hukot v šatni. "No že si sa aj ozval ale čaveees". Chystal sa niečo povedať no hneď si kuňmu chalani sadli a spustili: "Ondro si sa nepochválil že máš frajerku" "Fúha iná čaja" "Akože nás ani nepredstavíš" Prekrikovali sa tam jeden cez druhého aj ja som sa len smiala. Netrvalo dlho a Ondro na nich zvýšil hlas"hej chalani kľud okej postupne, toto je El moja KAMARÁTKA" to zvýraznil a oni sa len uchechtli. "El toto je Alex, Max, Daniel,..." ukazoval postupne na chalanov až skončil pri poslednom " no a toto je Dalibor" iba sa usmial do kamery a ja napodobne. Hneď som ale dodala " tak chalani teší ma" zborovo sa ozvalo "aj nás" znovu som sa zasmiala. "Že budeš pozerať aj zajtra" ozvalo sa. Nestihla som ani otvoriť ústa a na obrazovke bola pólka týmu so psími očami a prosíkali." Hej chalani veď to je predsa jasné nie, aj tak zajtra tréning nemám a určite by som sa nudila, takže no stress budem pozerať na 100%" "to je moje dievča" usmial sa Ondro. Nakoniec sme ešte trochu pokecali ale chalani už museli končiť. Dohodli sme sa že ak dôjdu v pohode na hotel a bude čas, tak mi ešte zavolajú. Keďže už bol večer, išla som sa prezliecť do pyžama, urobila som svoju večernú rutinu a nejaké to neskoré jedlo nesmelo chýbať. Pomaly som sa poberala do postele, keď mi prišla správa od Ondreja:
O: čauky, ja len že dnes uz nebudeme volať, sme unavený a treba sa vyspať na zajtra. A keďže sme teraz v zasadačke, všetci z tímu ti prajú dobrú noc😘
E: dobrú noc aj vám☺️
Potom som si už len nastavila budík, odložila mobil, a išla som spať.

Ahojte! Tak úvod by sme mali za sebou. Dúfam že sa vám tento príbeh bude páčiť. 🫶