Ráno som sa zobudila s faktom že zajtra odchádzam na chatu kde bude asi 20 hokejistov. Fiha to aby som sa na to psychicky pripravila😂. Zasmiala som sa sama pre seba. Ale naozaj, viem aký hokejisti sú veď jeden je môj najlepší kamarát a keď si vezmem že mám stráviť mesiac s ďalšími 20 ľuďmi ktorí sú podobní tak ma asi trafí šľak. Ale môžem si zato sama, keby som vtedy nebola myšlienkami inde a nevyplodila potom tento geniálny nápad, tak by som nespoznala chalanov. No a keď už sme spolu toľko volali tak by bolo fajn sa stretnúť osobne. Ale myslím že si so všetkými budem rozumieť. Väčšina síce vraví o babách ako o kusoch mäska ale nájdu sa aj výnimky. Napríklad taký Dalibor sa do témy o babách nikdy nezapája. Neviem prečo ale chcem zistiť čo za tým je. Teraz späť do reality. Vstala som, prezliekla som sa, urobila hygienu, naranajkovala bla bla... všetci vieme. No a potom som volala s krsnou. Zistila som že odchádzam na chatu už dnes večer. Volala som aj Filipovi a ten mi povedal že to je v pohode, lebo on tam už je dnes od rána. Mám mu len zavolať keď tam budem, aby mi prišiel otvoriť, ak by som dorazila neskoro večer. Tak som sa rýchlo pobrala do izby a skontrolovala či mám všetko pobalené. Oblečenie, obuv... všetko bolo tam kde malo. Do malého ruksaka som zobrala nabíjačky, slúchadla, vodu a jedlo na cestu, peňaženka a doklady. Nakoniec som si vyskladala outfit v ktorom sa mi bude pohodlne cestovať. Keď som toto všetko spravila bolo pól 12. Uvarila som si len sáčkovú polievku - nič viac som nestihla. Poupratovali som a odišla som do svojej izby. Pupka mi správa že krsná bude do 20 minút pred našim domom. Veci som si odniesla pred dom a išla som si dať len špirálu a lesk. Napila som sa ešte vody a už bola pri mne krsna. Vyobímala ma a lesný zatiaľ naložil batožinu. Predtým než som nasadla do autá som ešte zamkla, keďže naši sa vrátia až za niekoľko dni. Nasadla som a nasadila som si sluchatka. Neviem kedy ale zaspala som. Zobudila som sa, keď sme boli za Mikulášom. Ach už by som zabudla. Chata sa nachádza v Tatranskej Lomnici. Ani som sa nenazdala a boli sme tam. Volala som s Filipom ktorý ma už čakal. Vystúpila som pred obrovskou chatou, no nazvala by som to dom alebo aj vila, naozaj to bolo krásne. Vystúpila som a objala som sa s Filipom. Krsna a krsný sa so mnou tiež rozlúčili a Filip mi zatiaľ zaniesol batožinu pred dvere. Zakývala som im. Keďže som prišla prvá mala som možnosť vybrať si izbu. Rozhodla som sa pre tú úplne na konci chodby. Bola tam obrovská manželská posteľ, písací stôl , skriňa, kreslo a za dverami sa nachádzala kúpeľňa - menšia ale stále super. Túto izbu som fakt vychytala keďže mám aj balkón s výhľadom na Tatry. Vybalila som sa, prezliekla a išla som dole. Filip akurát dorobil cestoviny a tak sme sa najedli. Potom sme vymýšľali program na tento týždeň a nakoniec sme si pozreli komédiu. Keď sme dopozerali, volá uz tma a tak sme sa pobrali spať. Ráno som vstala o 7:29 čož je dosť skoro si myslím. Okrem hygieny som sa prezliekla do športového setu a išla som si zabehať. Keď som sa vrátila, hodila som rýchlu sprchu a na raňajky som si dala chlieb s nátierkou. To už bol pri mne aj Filip. Poupratovali sme po sebe a ani sme sa nenazdali a už niekto klopal na dvere. Prišiel Šimon Nemec, Peťo Repčík a Juro Slafkovský. Pozdravili sme sa, trochu pokecali a ja som odišla čítať do izby knihu. Ani neviem ako sa to stalo ale zaspala som. Zobudila som sa na zvuk fotoaparátu. Okamžite som otvorila oči a chcela dotyčnému vynadať ale stal tam Ondro. Vyobímali sme sa a hodili pokec. Bolo tak okolo 1 a isli sme jesť do reštaurácie neďaleko od chaty. Potom som si zas išla čítať a čítala som až do 5 večera keď mi niekto zaklopal na izbu. Bol to Filip a za ním stali Alex a Dalibor. Filip mi povedal že to trochu nevypočítali s izbami a tak si mám vybrať koho s nich dvoch budem mať pri sebe. Pozrela som na Alexa ale hneď mi zišlo na um že sa po týždni s ním zbláznim. Je ako malé hyperaktivne decko. Preto bola moja voľba jasná. Dali si zložil veci a popri vybaľovaní sme kecali. Chcel si ísť už oddýchnuť no vtedy nastal problém. Je tu jedna manželská posteľ. Myslím že jemu to aj vyhovovalo a pravdu povediac mne to tiež nevadilo, takže to problém nebol. Keď si sadol na druhu stranu postele spýtal sa či mi to nevadí že budeme spolu na jednej posteli. Úplne v pohode som odpovedala že nie, i keď bolo to trochu divné. A tak on scroloval na mobile a ja som hltala knihu.
Nech sa páči❤️
YOU ARE READING
Kto to je?
Teen FictionPríbeh o dievčati ktorého najlepší kamarát je hokejista. Okrem neho nepozná skoro nikoho z týmu. No všetko zmení jeden telefonát...