ČAS

17.časť

"Veď aj ty si mi rozpučila...Niečo čo je na ľavej strane hrude, skrýva sa to pod rebrami a patrí to len tebe... V celom tele je len jedno.. A jeho druhá polovica bije v tebe...

Sklonila hlavu...

Stiekla jej slza po líci...

Znova jej ju dvihol a pozeral do jej prekrásnych hnedých očí....

"Prepáč..Prepáč mi moju sebeckosť a uzavretosť pred svetom.. Milujem ťa.. a to sa nikdy nezmenilo...

"Ach ty moja maličká...Vezmem si ťa odtiaľto domov a spolu to zvladneme áno ?

Pomaly svitalo...

Veľa toho nemaspali...

Rozpravali sa a túlili k sebe...

Čim viac sa ručička na hodinkách približovala k ôsmej tým boli obaja vydesenejši a nepokojní...

8.00

Do izby vchádza doktor Steevens..

Pozrie na posteľ..

Videl ako sa Sam túli k Danymu..

Obaja boli unavení a zaspali..

Usmial sa...

"Myslím, že sa sem vrátim na koniec vyzity... Pripomeňte mi to pani sestrička...

"Áno pán doktor..

Odišli...

Zabuchli sa dvere ...

Dany otvoril oči..

Pozrel na Sam a pohladil ju po červenom líci..

Bál sa o ňu...

Asi má horúčku..

Dal jej pusu na čelo a opatrne sa vytratil z izby..

Stál pri kávomate a čakal na svoju kávu..

Zastavil sa pri ňom doktor...

"Dany?

"Áno pán doktor?

"Zobudila sa však?

"uhmm..

Odhmkal Dany odpijúc si z kávy..

"Je to úžasné ako jej tvoja prítomnosť pomáha...Práve som bol za ňou a cíti sa dobre...Vzhľadom na jej stav je to prekvapivé....Povedala mi, že vieš o jej chorobe, je tak ?

"Ano a som pripravený pre ňu urobiť čokoľvek čo je v mojich silách!...

"Dany..

Povzdichol si doktor...

"Dany, neostáva jej veľa času...Nádor sa z tejto časti mozgu nedá vyoperovať..

Bola to rana...

Dany naň pozeral ako na zjavenie..

Zmohol sa na jedno slovo...

"Ch...chapem

"Buď silný... Potrebuje ťa..Nikto jej nemôže dať toľko sily bojovať ako ty a jej psy....

"Budem jej oporou nech sa stane čo sa stať má...

Sadol si..

Zavzlykal...

"Ja...ja ju milujem viac ako si myslíte..

"Ja viem Dany...ja viem....

Podržal ho a odišiel...