Už bolo po škole..
Kráčala na autobus..
V ušiach jej hrala tá pieseň..
Nothing really matters...mr.probz
Stále dookola..
Na zastávke ju niekto vyrušil z "tranzu"...
"Ahoj..
Otočila sa a uvidela ho....
Dany...
Nevedela či má plakať, či stáť a rozprávať..
Pozerala naň a nevydržala to...
Opatrne ho objala a jej oči zaliali slzy...
Tiekli jej po tvári...
Nevzlikala len v tichom objatí zavrela oči..
Nechcela plakať..
Inak sa však nedalo...
Vedel, že ona ho miluje..
Miluje z celého srdca ale musela odsíť...
Odísť aby ho netrápila svojou neprítomnosťou...
Musela veľa trénovať..
Musela sa veľa učiť..
Ale to čo chcela naozaj bol on..
Jeho objatia..
Jeho pery..
Jeho oči...
Jeho vôňa...
Neostal prekvapený...
Objal ju vo svojom medveďom náručí...
Miloval ju....
Tak veľmi...
ESTÁS LEYENDO
ČAS
RomanceVždy sú ambície...cez bolesť cez chorobu....vždy vedela prečo bojuje ďalej...