ČAS

23.časť

Sedel vo svojej izbe...

Pozeral na ňu...

Na jej krásny úsmev...

Na to ako veľmi ho milovala..

Po líci mu stekali slzy..

Z izby uz nevyšiel dva dni...

Každé ráno, obed a večer prišla mama čo niečo nepotrebuje...

Vzala si dovolenku aby mohla byť synovi nápomocná...

8.57

Za chvíľu je tu.. Ľahnem si a budem sa robiť, že spím? Nepomôže to....Vie, že noci prebdievam a dni len zízam na jej fotografiu...Na našu fotografiu...

Ešte večmi sa rozplakal..

Otvorili sa dvere..

Sadla si k nemu..

"Dany..Dany...ššššš...Bude dobre uvidíš...Pozri... jej rodičia priniesli list...Je pre teba... Našli ho pod Saminim vankúšom...Dám ti ho na stôl..Keď budeš pripravený prečítaj si ho...Mám ťa rada Dany...

Pohladila ho po vlasoch..

Vstala, položila list na stôl a odišla...

Pozrel na list...

Pohľad mal zahmlený kvôli slzám....

Mám si ho prečítať? Čo ak mi chcela len povedať, že som pre ňu nebol nikdy dosť dobrý...Ale nedokázala to povedať do očí..Bojím sa toho...Sakra som zvedavý...

Natiahol sa po list..

Dany....Nezabudni na mňa

Na obálke bol tento nápis..