Pochod

16 0 0
                                    

Oči ako kusy rubínu zaplavené tmou, zvierajúce hrdlá nás všetkých obyčajných, najtajnejšie zbrane nukleárnych atómov, uhlíková stopa na výslní s Bohom. Komunikácia na úrovni bezvýznamnej blúznivej pretvárky.
Opisujem schizotypické prejavy krvácajúcich očí s túžobnou nechuťou k norme. Voda pretekajúca kubitálnou jamkou rovno tebe do úst a opájajú ťa mnou. Mojimi zlými vlastnosťami a mojou feminitou. Alebo sa takto prejavuje maskulinita? V oblekoch pôjdeme pochodovať proti štátu a ľahkosti ľudu, bezvýznamnosti osôb. Sme si všetci rovní však?

heroínový denníkWhere stories live. Discover now