Keby bolo keby [Robin X Nancy] SK ✓

7. kapitola

Po Stevovom odchode späť na párty dievčatá v aute znova stíchli. 

Robin smutne hľadela z okna a potláčala slzy. Už zase. Už zase sa cítila ako keď mala trinásť a zistila, že sa jej páčia dievčatá tak naozaj. Keď to zistil aj zvyšok triedy, boli krutí, najmä chlapci. Náročky sa s ňou a nejakým dievčaťom zatvárali na toaletách a nútili ju, nech to dievča pobozká. Jediní, komu sa to páčilo boli tí chlapci, pre ktorých to bola šou a vyplnenie prestávky. Nikto nebral na ňu ohľad. Nikto. Nikdy sa s tými dievčatami samozrejme nebozkávala, no aj tak sa jej spolužiačky báli a vyhýbali sa jej. 

Cítila, ako jej Nancy už znova jemne stisla prsty a palcom jej pomaly prechádzala po hánkach. Takto v súkromí sa jej tento obyčajný dotyk páčil viac. Aj si ho užívala viac. Vlastni si užívala všetko spojené s Nancy. Jej letmé dotyky, jej smiech, jej vôňa... Jej ufrflanosť, ktorú najskôr nedokázala vystáť považovala za rozkošnú, ak práve nefrflala na niečo ohľadom Robin. Tiež už pochopila, že jej nafúkanosťou sa len pred svetom snaží skrývať to, aká starostlivá a citlivá vo vnútri. Je to len štít, aby ju ľudia pre jej dobrotu nezneužívali. 

Počkať. Vážne takto premýšľa o Nancy Wheelerovej? Veď sa jej páči! Očividne je až po uši zbláznená do Nancy Wheelerovej!

Mohla by to cítiť rovnako? Posledné týždne boli nerozlučné, Nancy sama priznala, že k Jonathanovi už nič necíti, ale len čaká na vhodný čas kedy sa rozísť. Ale to, že nič necíti k Jonathanovi ešte neznamená, že cíti niečo k Robin. 

Nie, zabudne na to. Aj tak je to hlúpe, niečo takéto si vôbec myslieť. A aj tak by spolu nemohli byť. Určite nie v Hawkinse a po tom, čo práve zažili na stredoškolskej párty, koľké poníženie!

Robin sa chcela otočiť od okna k Nancy a prelomiť to nepríjemné ticho medzi nimi. Chcela ju len požiadať, aby ju odviezla domov, kde bude sama a bude mať kľud na premýšľanie o nej a o tomto všetkom. 

Ale len čo sa obrátila k Nancy, narazila na niečo mäkké, teplé a sladké- jej pery. Nancy ich opatrne opierala o tie Robinine. Robin len sedela, v šoku nerozumela čo sa to deje. Je to naozaj, alebo si to len predstavuje? 

Nancy jej položila dlaň na líce a opatrne odhrnula vlasy z tváre, "je to v poriadku, všetko je v poriadku," opakovala. Robin sa trhane nadýchla, nabrala odvahu. Začala Nancy bozkávať späť. Motýle v bruchu sa jej znova zbláznili, vrážali do seba a hmýrili sa ako zmyslov zbavené. Bolo to skutočné. Jej prvý bozk, prvý taký naozajstný. A hneď takýto čarovný. 

Chytila Nancyinu dlaň na líci a preplietla si s ňou pevne prsty. Držala sa jej ako o život a už nikdy sa jej nechcela pustiť. Vzájomne si boli záchranou a ani o tom nevedeli. Nancy si ju pritiahla za golier pásikavej košele bližšie a Robin pootvorila pery, čím sa ich bozk prehĺbil. 

Takto sa bozkávali hodnú chvíľu. Nedokázali sa od seba odtrhnúť a ani nechceli. Obávali sa, že jej potom tá druhá ujde a už nikdy sa nevráti a to nechceli riskovať. Nakoniec sa však Robin odtiahla prvá, potrebovala sa nadýchnuť. Oprela sa, no stále držala Nancy za ruku. So smiechom sa na ňu otočila- tiež ťažko dýchala, tmavé kučery jej stáli do všetkých strán, ale na spuchnutých perách jej hral rovnaký úsmev. 

"Toto by som na teba nepovedala," natiahla sa Robin a snažila sa zapraviť jej vlasy za ucho. 

"Čo myslíš?" uškrnula sa Nancy a dvihla k perám ich spojené ruky a jemne Robin pobozkala na chrbát ruky. 

"No, že sa ti páčia dievčatá..."

"Nepáčia. Páčiš sa mi ty. Keď pozriem na iné dievčatá, necítim pri tom nič. Zato keď pozriem na teba, cítim všetko, cítim to veľmi a všetko naraz. Toto som ešte necítila, ani pri Stevovi a ani pri Jonathanovi. Rozumieš mi tak, ako nikto a si mi skutočnou oporou. Keď som pri tebe, je to ako v nebi. Žiaden chaos ani zmätok, len pokoj. Akoby na ničom inom na svete nezáležalo. A ak to takto necítiš, nevadí. Ale vedz, že ja ťa budem ľúbiť, aj keď len potichu z diaľky."