Chvíľka predstavivosti

Chvíľka predstavivosti V

Predstavte si...

Vaše kroky klopkajú po mokrej ceste. Melódia chôdze pretína tichú teplú noc, ktorú len zriedka preruší mierny vánok. Vánok, ktorý dokáže preniknúť cez tenké látky oblečenia a osviežiť tak ako na tvári, tak i na suchej pokožke skrývajúcu pod šatami, ktoré sa vlnia do prúdu vánku. Do vánku, ktorý vás vyzýva do tanca a bez problémov roztancuje letmo voľne vlniace sa tričko. V diaľke počujete hluk trúbenia áut v meste ktoré ste zanechali za chrbtom. Neotáčate sa. Pred sebou vidíte len šerú cestu strácajúcu sa v hustejšej tme do ktorej čochvíľa vkročíte sami. Viete, že sa cesta zatáča za starým lesom pri ceste. Za lesom z ktorého vidíte len nejasne obrysy v tme. Nezastaviteľne sa k nemu blížite. Neotáčate sa za seba, ale vidíte kraj popri ceste. Po oboch stranách sa tiahne hnedá pôda oživená malými zelenými výrastkami. Pozornosť venujete vánku, ktorý pritvrdil na svojej sile a vytrvalosti. Cítite ho vrážať priamo do tváre. Brodíte sa ním akoby ste sa brodili snehovou víchricou. Ruky najskôr prekrížite na hrudi, pričom si ich druhou rukou hľadíte v snahe zahriať. Vietor začal ustupovať po chvíle, kedy si zrejme uvedomil, že vaše kroky nezastaví. Zoslabol, a vy ste ruky spustili voľne vedľa tela. Dovolili ste im slobodné húpať popri strmých a rýchlych krokoch.

Nadýchli ste sa. Zhlboka ste sa nadýchli a ucítili sladkastú vôňu orgovánu. Vôňu, ktorá sa vznášala vo vzduchu. Na rukách ste pocítili husaciu kožu. Na moment ste ucítili každý jeden, i ten najmenší chĺpik na ruke. Niečo vami zatriaslo. Usmiali ste sa. Vydýchli, a znovu nadýchli najviac, ako ste len dokázali. Zavreli oči, a dôverovali vašim krokom. Dôverovali ste ceste a silám ktoré dokážete zo seba vynaložiť. So zatvorenými očami ste priamo kráčali vpred. Myseľ ste na chvíľu nechali opájať sladkou vôňou. Pomaly ale zhlboka ste dýchali, akoby ste si každý jeden nádych chceli užiť naplno. Vôňa sa začínala vytrácať. Vytrácať aj z pamäte, až sa napokon úplne stratila.

Stúpili ste na tenkú halúzku ktorá pod vami praskla. Vy od prekvapenie otvoríte oči a vidíte pred sebou vysoké stromy ovocného sadu. V tom momente ste si uvedomili akú diaľku ste prešli, a že žiadny hluk z mesta už dlhú dobu nepočuť. Ďalší, tentoraz nevedomí nádych priniesol vôňu niečoho sladkého. Bola to intenzívna vôňa. Sladkastá vôňa. Začali ste si predstavovať odkiaľ mohla vychádzať. Predstavili ste si, že tú intenzívnu vôňu držíte na oboch dlaniach, a mali pocit, že je to niečo lepivé. Ako lepidlo len nežnejšie na dotyk. Presne ako včelí med. Veľa včelieho medu roztekajúceho sa medzi prstami. Po vašej pravej ruke sa ťahal prvý rad stromov popri ceste. Bol to kraj lesa. Lesa, ktorý býval pokrytý samými prhľavými rastlinami a bodajúcimi kríkmi svojimi tŕňmi. Starý ovocný sad, ktorý bol dostupný svojimi plodmi len tým, ktorí si sladké ovocie dokázali odtrhnúť od cesty. Len tí najodvážnejší nabrali odhodlanie prebrodiť všetkými nástrahami a vstúpiť do sladkého kráľovstva.

Počuť šuchot z hustej temnoty medzi stromami. Vánok prechádzal slabučkými lístkami ktoré často jeho pohladenie nevydržali a spustili sa rovným pádom na zem. Pomedzi malých zelených lístkov vykukávali prvé malinké púčiky. Zastavíte sa na zákrute, ktorú vám noc predtým nedovolila vidieť, ale vedeli ste, že tam je. Zastavili ste. Otočili tvárou ku stromom. Z cesty ste nezišli. Naklonili ste sa a medzi ukazovák a prostredník ste jemne chytili krehký zelený výrastok na konári, z ktorého vynikal biely kvietok. Opatrne ste si ho pritiahli ku tvári. Hlboký nádych. Nasledoval hlboký nádych a obraz vo vlastnej mysli, že to význam malo. Čokoľvek ste spravili, nedokázali ste nič ľutovať. Užívali ste si jemnú vôňu prvých kvietkov. Užívali ste si každý nádych, výdych, ktorý znovu nasledoval hlboký nádych. Boli ste šťastní. Už len pri predstave ste boli šťastní... Aspoň na ten krátky moment skutočne cítite, že ste šťastní. Ste šťastní!!