Chvíľka predstavivosti

Chvíľka predstavivosti I

Predstavte si...

Slnko príjemné žiari na oblohe s pár krásno – čistými, bielymi oblakmi. Teplé slnečné lúče sa odrážajú od hladiny kryštálovo čistého jazierka niekde uprostred rozrasteného listnatého lesa. Z jazierka vyskakujú rôzne sfarbené rybky. Každý jeden pohyb, aj ten najmenší, rozhýbe čistú hladinu vody do ktorej keď sa pozrieš, máš na chvíľu pocit že hľadíš do zrkadla.

Aspoň na takú chvíľku si zacítil krásu sveta a krásu samého seba, kým skrz tvoj odraz nepreplávala ryba a z lekna do vody neskočila mala žabka. Tvoj odraz sa rozplynul ako sa rozplynie všetko krásne dokým nespravíme aj my niečo pre zachovanie takých rajov, a ty si sa zrazu z krásnej predstavy pri pohľade na svoj odraz ocitol naspäť v realite.

Otočíš sa chrbtom k jazierku a obzeráš sa na vôkol. Vidíš les. Krásny les. Čistý les. Domov rôznych živočíchov a tvorov o ktorých možno ani nemáme predstavu. Zrazu z kríku pred tebou prebehne malinká fľakatá srnka, ktorá sa skryje v druhom, vedľajšom kríku. Ty sa na chvíľu zľakneš a spozornieš. Zaostríš zrak na krík a snažíš sa chvíľu nežmurknúť.

Pomaly sa k nemu priblížiš a uvidíš to, čo si cez krík nevidel. Zistíš, že stojíš na vysokom kopci a pod tebou je krajinka cez ktorú preteká kľukatá rieka. Rieka, ktorá zachádza v diaľke za ďaľší kopec. Jemne ťa oslepuje slnko ale vidíš ako cez rieku skáče stádo sŕn. Spomedzi stromov prefukuje jemný, teplý vánok a máš aspoň na chvíľu pocit, že si naozaj slobodný...