4. Časť- Innamorata Di Un Angelo

22 2 0
                                    

Ubehol už mesiac od toho čo som prišla na loď. Beverly mi prenechávala liečbu niektorých pacientov, chodievala som s ňou na niektoré planéty a pod. Je samozrejme jasné že sa môj život omnoho zmenil a to nie len v privelení na USS Enterprise. Zistila som pred týždňom niečo čo ma totálne zrazilo na kolená. Zistila som že som Tehotná. Áno presne tak, otcom bol komandér William Riker. Ešte som mu to nepovedala, bol strašne rád že sme my dvaja spolu, nechcela som mu tu náladu pokaziť tým že nabúchal jednu z dôstojníčok na lodi.

Dnes som službu nemala a sedela som v lodnom bare a pila horúcu čokoládu. Pozerala som sa pri tom von cez okno a sledovala som všetky tie hviezdy. Zároveň som premýšľala ako by som mu to mala povedať a hlavne čo najskôr keďže to na mne bude čoskoro vidieť. Čokoládu som mala už z polovice dopitú, keď v tom ku mne prišiel veliteľ Data.

,,Môžem si k Vám prisadnúť práporčík?" Pokúsil sa o úsmev no moc sa mu to nepodarilo. Prikývla som a usmiala som sa.

,,Nech sa páči" ukázala som na stoličku.

Zamyslela som sa prečo za mnou prišiel, okolo je predsa mnoho iních stolov voľných Uvedomila som si že ho mohol poslať za mnou aj William keďže v poslednom čase má tušenie že so mnou sa niečo deje.

,,ďakujem" Odpovedal mi a odsunul si stoličku na ktorú si hneď aj sadol.

,,Poslal Vás veliteľ Riker?"

,,Nevidím dôvod prečo by ma mal komandér Riker za Vami posielať" Pokrútil hlavou

,,Aha... Fajn" Pousmiala som sa

,,Mňa skôr poslal kapitán ako veliteľ Riker"

,,No tak počúvam" Vyzvala som ho aby začal hovoriť

,,Dnes večer, čo je o 19:00 sa oblečte do slávnostnej uniformy a príďte sem"

,,Dobre" Prikývla som. ,,A smiem sa spýtať čo sa tu bude konať keď sa mám slávnostne obliecť?"

,To Vám žiaľ povedať nemôžem ale bude sa to týkať Vás" Povedal a postavil sa a odišiel preč. Ostala som v zamyslení prečo mám prísť v slávnostnej uniforme a prečo sato bude konať práve mňa. Vôbec som tomu nechápala. Dopila som čokoládu a odišla som z lodného baru.

Otvorili sa predo mnou dvere mojej kajuty, vošla som dovnútra.

,,Počítač, môžeš mi prosím povedať koľko je hodín? Pozemského času" Spýtala som sa

,,Je 17:58" Počítač mi na moju otázku odpovedal. Ja som len zašepkala Ďakujem. Podišla som ku skrini a začala som hľadať uniformu. Po pol hodine hľadania som ju konečne našla. Stále som nechápala ako som si mohla zo sebou vziať toľko oblečenia. Obliekla som si ju a vlasy zopla do drdola.

Innamorata Di Un AngeloWhere stories live. Discover now