Innamorata Di Un Angelo

Innamorata Di Un Angelo- 17. Časť

Bola som už v poslednom mesiaci tehotenstva. Beverly mi nevedela presne povedať termín môjho pôrodu keďže sa malej nechcelo von. Ale porodiť by som údajne mala už tento týždeň ak sa tak nestane bude treba vyvolať pôrod čo vôbec nechcem.

Bola som v nemocnici keďže som mala dennú zmenu. Kľud na ošetrovni bol ako obvykle. Sem-tam chodili pacienti aj to len že si poranili ruku alebo nohu pri nejakom športe v simulátore.

Triedila som hypospreje keď v tom ma chytil silný kŕč v podbruší.

,,Miláčik musíš práve teraz?" Zašepkala som, stisla som komunikátor ,,Poručík McCox, doktorke Crusherovej príďte prosím dozadu k hyposprejom... Myslím že chce malá von" Kľudne by som to bola aj zakričala no bolesť bola taká silná že som sa na krik nezmohla. Hlas Beverly som z komunikátora nepočula naspäť ale videla som ako sa ku mne rozbehla. Willa som zavolať nestihla i keď ma mrzí že tu nebude pri mne. Beverly mi pomohla k lôžku ale ešte pred tým na mňa navliekli nemocničnú košeľu. Postup pôrodu som už poznala takmer naspamäť takže mi Beverly ani nemusela hovoriť kedy mám začať tlačiť. Po lícach mi stekali slzy od bolesti no po necelej trištvrte hodinke bola malá vonku. Beverly ju držala v náruči a usmiala sa. Podala mi ju .

,,Ako sa volá?" Spýtala sa ma. S Willom sa nám páčilo veľa mien no rozhodli sme sa len pre jedno. Jennifer. Bolo to menom matky.

,,Jennifer" Pousmiala som sa a držala som malú v náruči. Pohladila som ju po tváričke. Bola taká malinká a strašne roztomilá.

,,Vezmem ju umyť" Prikývla som tomu a ja som sa opatrne postavila. Mala by som ostať v nemocnici no mne bolo fajn. Vzala som svoju uniformu a odkráčala som do kajuty. Tam som sa osprchovala, obliekla som si čistú uniformu a tam tú som si nechala oprať. Ako som kráčala cez chodbu k výťahu stisla som komunikátor. ,,Poručík McCox veliteľa Rikera.. Dostavne sa prosím do nemocnice"

,,Rozumiem, hneď tam budem. Riker koniec" Ozvalo sa naspäť.

Vošla som do výťahu a počítaču som povedala môj smer. ,,Nemocnica" Počítač tak vykonal a výťah sa rozbehol. Po chvíli zastal a vystúpila som z neho. William bol už v nemocnici, musel ísť druhým výťahom. Pribehla som k nemu a pobozkala som ho. Bozk mi oplatil a pozrel na moje brucho.

,,Stalo sa malej niečo?"

Neodpovedala som mu len som ho chytila za ruku a ťahala k jednej z postielok.

Prišli sme tam a pozrela som na Jenn. Spinkala. Will sa usmieval a naklonil sa k nej.

,,Je krásna" Chvíľu ju sledoval a potom sa pozrel na mňa.

,,Má modré očká.. Presne ako ty" Zašepkala som v tom sa z komunikátora ozval hlas kapitána.

,,Veliteľ Riker, hláste sa na mostíku"

,,Rozumiem, hneď som tam" Odpovedal a otočil sa ku mne. ,,Musím ísť láska"

,,Dobre" Pousmiala som sa a pobozkal ma do vlasov.

Chvíľu som tam len tak stála a sledovala Jennifer, niekto prišiel. Otočila som sa. Bol to kapitán. Usmial sa a podišiel ku mne.

,,Pamätám si ťa ešte ako dieťa.. Nikdy by som nebol pomyslel že ty Mijamo budeš mať dieťa s mojím prvým dôstojníkom" Musela som sa nad tým zasmiať.

,,Život je plný prekvapení Jean-Luc"

,,To áno" Pozrel sa na Jenn a dodal ,,Vitaj na Enterprise Jennifer"