zimný príbeh

1

Vaness

Kanada volá, ona nás doslova už volá a my stojíme na letisku vo Viedni, je to pár dni pred vianocami, áno ideme na Majstrovstvá sveta do 20 rokov, tešíme sa na to už od vtedy ako som objednala lístky na všetky naše zápasy a verím že tam ostaneme čo najdlhšie a budeme tam až do finále.
"Dáte si niečo?" Opýtala som sa dievčat, ktoré už netrpezlivo čakali na lietadlo, teda Lia tam stresovala ale tešila sa.
"Vodu." Povedala Lia a Kiki sa pridala že si dá len toust a tak som išla do miestneho obchodu na letisku a zobrala som vodu a nejaký náhodný toust a ja som si zobrala energy ale v tu sekundu do mňa niekto narazil a ja som začala nadávať.
"To akože nevieš dávať pozor? Alebo si tak slepý?" Ozvala som sa a ten dotyčný nevedel čo ma povedať a keď som sa na neho pozrela, zamrzla som a nevedela som čo mám povedať a radšej som to vyplatila a išla som k dievčatami a podala som im, to čo chceli a ja som tam bola taká že ako by som videla ducha a popritom som pila svoj energy.
"Tebe čo uleteli včely?" Opýtala sa ma so smiechom Lia.
"Čo? Ale nie, len rozmýšľam." Povedala som jej a potom sa Kiki pozrela na niekoho a skoro jej zabehol toust a začali sme ju tam búchať.
"Čo tu robí Honzek?" Každá sa pozrela jej smerom a stal tam v plnej svojej krase Samuel Honzek a pri ňom stal Dalibor Dvorsky ale potom oznámili náš let, tak sme sa rozhodli ísť a obal aj vodu ktorá bola dopitá sme vyhodili a všetko začalo.
"Teš sa Kanada!" Povedali sme naraz a zasmiali sme sa a let mohol začať.

(Skok a sme v Kanade)
Sme tu, sme v zimnej v Kanade. Musím uznať ze je tu viac zima ako u nás na Slovensku ale rozhodli sme sa ísť pre kufre a odísť na hotel, no najprv sme museli nájsť odvoz ale máme šťastie, stal tam taxík. Taxík ktorý nás odviezol na náš hotel. Dúfala som že dievčatám sa bude páčiť a auto zastalo a my sme vystúpili každá po jednom, ochotný ujko nám vybral z kufru naše kufre a my sme mohli ísť na recepciu a tam sme sa prihlásili, keď ze tam bola rezervácia a poslíček nás zaviezol na izbu. Otvoril nám dvere a nakoniec nám podal len kľúče od izby a odišiel bez slova.
"Vítajte doma." Zasmiala som a dievčatá urobili ze woow a hneď skočili každá na svoju posteľ, mali sme každá svoju veľkú posteľ. Veľká telka, vlastný minibar, vlastne postele a dievčatá ktoré ma práve milujú a Lia ktorá utekala na balkón a pozrela sa na výhľad.
"Nepôjdeme sa prejsť?" Hneď poprosila Lia nás a my sme len súhlasili ale prv sme sa všetky museli prezliecť. Keď že je tu okolo len dvanásť hodín, ťažké si bude zvykať na tento časový posun ale zvládneme to a nakoniec sa každá jedna išla prejsť a musela som sa zasmiať každá sme vyzeralo rovnako lebo sme mali rovnaké teplakove súpravy ale každá inej farby, ja som mala čiernu a Lia zas fialovú a Kiki mala červenú a nakoniec sme si zobrali len už vaky a nahádzali len potrebné veci ktoré potrebujeme a obuli sme sa a išli sme von. Ani jedna sme nepoznali Kanadu ale prechádzali sme sa a išli sme tam kam nás nohy viedli, zastali sme pred kaviarňou a čo sme spravili? Vošli sme do vnútra, tri dievčatá ktoré si objednali horúcu čokoládu a rozprávali sa tam. No a potom započuli známe hlasy, až moc známe.
"To je Popel.." Povedala Kiki a dala dole hlavu.
"A to je Nemec." Ozvala som sa ja a Kiki dodala že, tam je Dvorský a Honzek a my sme sa robili akože nič, že ich nepozorujeme.
"Musím Vám povedať niečo." No a potom som im povedala čo sa mi stalo na letisku a dievčatá sa začali smiať, chlapci sa otočili k našemu stolu a my sme sa otočili k druhej strane.
"Myslite?" Ozvala sa Kiki.
"Netuším, choď a spýtaj sa ich." Povedala Lia ale to fakt povedať nemusela lebo sa pri našom stole ocitili všetky hokejky ale my sme sa robili fakt ako by nič, že ich nevnímame.
"Počuli sme slovenské hlasy," ozval sa Dalibor
"a to ste v Kanada ešte nevideli žiadneho Slováka?" Opýtala som sa a nechápavo som sa na nich pozrela a Popel zamrzol a stal tam ako by videl ducha.
"Videli a tebe čo je Popel?" Opýtal sa Šimon Peťa, ktorý videl vo mne ducha asi.
"Vsvetlo v poriadku ale mali by sme ísť lebo tréner nás potrebuje." Mala som sa chuť zasmiať a myslím že dievčatá tiež.

Lia.
Chcela som sa začať smiať, Peťo sa pozeral na Vaness ako na ducha a nevedel čo ma vravieť a radšej povedal že Feneš ich potrebuje, fakt som sa mala chuť smiať a myslím že dievčatá tiež a tak potom odišli.
"To čo bolo?" Opýtala sa Kiki, ktorá sa začala smiať.
"Vaness to si mu až tak vyčistila žalúdok?" Zasmiala som sa aj ja ale potom sme odišli na izbu a zapli si film ale keď že si sa vedel prihlásiť aj na svoj disneyplus, tak sa naša Vanesska prihlásila a mali sme aj filmy v češtine a normálne sme ju za to milovali. No ale každá sme zaspali asi po druhom filme.