zimný príbeh

Jedna noc môže všetko zmeniť

Vaness

Cítila som bolesť, chcela som nech ma opustí. Chcela som dohrať zápas, chcela som s dievčatami dokázať tým dievčatám že my na to máme, že my sme silne ale bolesť bola silnejšia.

"Ja to zvládnem." Postavila som sa a povedala som náhle nášmu ošetrovatelovi, ktorý pri mne stal.
"Je to nebezpečne, to ti nedovolím." Povedal mi a zakrútil nad tým hlavou a nechcel ma pustiť na ľad, chápem ho ale ja to musím dohrať.
"Prosím, všetko beriem na seba." Prosila som ho a on nakoniec súhlasil, no povedal mi že všetko čo sa stane potom je na mojich pleciach.

Ten andranalin čo som mala teraz v tele, mi pomohol zabudnúť na tu bolesť. Tréner na striedačke sa na mňa pozrel a nechcel veriť že som tam, pozrel sa aj na Lukáša a ten mykol plecami a ja som mohla ísť na ľad. Dievča ktoré to spôsobila dostalo 5+10 lebo v tom bola aj krv. No ale teraz ideme pridať ďalšie góly. Pozrela som sa na jednu stranu, pozrela som sa na dve dievčatá a usmiala som sa na nich, oni mi dodali ešte väčšiu energiu ale ten človek tam? Zostala som šokovaná, on je tu? Je tu Peter? Všetky spomienky ožili a všetko sa vrátilo ale musela som sa vrátiť do reality a odohrať tento zápas najlepšie ako viem.

Hra sa v našej obranom pásme, lebo sa Košičanky dobijali k našej bránke ale naša úžasná brankára nepustila ich gól za brankárku. Na vhadzovaní som ja, vybojovala som puk a prihrala som Nele a ta sa dostala do brejku a vypálila na bránku a dala gól, zvýšila na 2:0. Ona je šikovná hokejistka, dúfam že to dotiahne ešte ďaleko, zaslúži si to.

Lia
"Ona by tam nemala byť." Povedal Peťo a držal si ruky a bol nervózny.
"Nemala." Povedal Dalibor.
"Je to nebezpečne." Pridal sa Samo.
"Ale je silná." Usmiala sa Kiki
"Naša silná Vaness." Dodala som ja.

Pozrela sa na nás a usmiala sa na nás, videla som na nej že nie je vo svojej koži a potom jej pohľad padol na Peťa, teda myslím. A to myslím že nebolo najlepšie, čo keď? Bude teraz nesvoja a bude to horšie? No ale dievča nam ukázala že ona je bojovník a pridala si k tomu gólu aj asistenciu.

Spoločne sme si všetci zakričali gól, aké vtipne že s hokejkami sme na ženskom hokeji a že s nami kričia gól. Vtipné je to cele ale teším sa z Vaness ale dlho tam nebola, myslím že nevládala a odišla rovno do kabíny.

Peťo

Vrátila sa na ľad, aj keď utrepala také zranenia, to by som nedal ani ja. Nebude to dobre, nemala tam chodiť. Nemala chodiť naspäť ale ona nám ukázala že je silná lebo na vhadzovaní vybojovala puk a prihrala na gól. Moje šikovne dievča, povedal som si to v hlave lebo som to nechcel povedať nahlas.

Vaness
Bolesť už bola silnejšia a nedalo sa to vydržať a tak som musela ísť z ladu, rovno do kabíny a čo bude ďalej? Musím ísť do nemocnice, musia zistiť aké zranenie to je, či je to vážne alebo je to len také zranenie nič moc. Modlím sa aby to nebolo vážne, nechcem prísť o túto sezónu.

Vyšla som so štadiónu a mierila som si to k autu s našim ďalším ošetrovateľom, ktorý ma zoberie do nemocnice ale zastavili náš hlasy a ja som dobre vedela komu patria.

"Si normálna?" Ozval sa Daliborov hlas.
"Ísť na ľad po takom zranení?" Toto bol Samov hlas, nemusela som sa ani otočiť a vedela som komu patria.
"Mohla si si ešte viac ublížiť." A tento hlas patril Petrovi, nadýchla som sa a otočila som sa k ním a Lia a Kiki tam len stali a pozorovali ma, čakali čo poviem na ich otázky.

"Ďakujem mám sa už fajn a ak dovolíte idem do nemocnice ale ďakujem za vaše rady ale mám svoju hlavu a budem rozmýšľať ako ja uznám za vhodne." Povedala som a išla som k autu, ktoré Matúš otvoril (Lukáš je prvý ošetrovateľ a Matúš druhý).
"Potom vám dievčatá zavolám." Ešte som povedala a nastúpila som a potom sme odišli.