₩traumatized boy₩

₩one₩

dňom či dňom premýšľam prečo môj život je tak chaotický.

začalo to tým celým už od počiatku, čo som sa narodil.
nebol som plánované dieťa, ba kto by si prial dieťa v šestnástich? nikto...moja mamka otehotnela skorom veku, s mojím otcom. mamka si tým pádom nedokončila školu. po roku a osem mesiacov  na to sa narodil môj mladší brat.

už od mala boli trápenia s peniazmi, finančná stránka bola už vtedy pod úroveň človeka. mamka ťahala všetko ohľadom domácnosti a výchovy.  bývali sme nízkom pomere ľudí. celkovo moje detstvo bolo veľmi, ani to neviem pomenovať. 

keď som sa narodil, som bol mesiac v inkubátore narodil som sa skoro a moc s nízkou váhou. Už vtedy sa moje zdravie pohybovalo dosť pod úroveň zdravého človeka.
doktori mamke tvrdili, že budem mentálne postihnutý...ale našťastie sa to ustálo. a bol to omyl...skôr by som povedal, že to bola len konšpiracia doktora. jediné čo mi ostalo od mala, je ťažké opisovanie svojich emócií a spektro autizmu.

bol som ešte dieťa, tak som si mnoho veci neuvedomoval. ani to čo je zlé a čo je dobré. 

až po čase som premýšľal, že prečo je to tak. Zomrela mi mamka jediná útecha môjho života taká ta iskra,  po smrti mojej milovanej matky sa otec spustil ešte viac, už od počiatku čo sa spoznal s mamkou bol závislí gambler, ktorý viac dal do automatoch ako do rodiny.

začal byt agresívny a psychicky či fyzicky týral mňa aj brata. čo by som aj vedel konštatovať, že brata nie tak moc ako mňa. neznášal ma, obviňovali ma za jej smrť, možno ma pravdu som vinný...

mám pocit, že celkovo moje vyjadrovanie je až moc strohovyte, ďalších častiach sa pokúsim písať viac umelecko a spisovné.
Ďakujem za prečítanie a za ohlasy i v tejto kapitole a aj predchádzajúcej. 
6.1.2023
6;42pm