The last night

1

        ,,Lukáš, si ty ale simulant!" Povedal vedúci a jedme buchol Lukáša do ramena ,,ak by som vedel, že to máš len natiahnuté, ani by som ťa do tej nemocnice nebral." Luki sa začervenal a horko-ťažko sa doplazil do lyžiarskeho bufetu, kde ho už čakal zvyšok campu.
Z každej strany sa naňho ozývalo "čo si robil?" "Čo sa ti stalo?" "Čo máš s kolenom?" až ho prestalo baviť odpovedať. ,,Prečo si vždy musia zranenia odniesť práve začiatočníci snowboardisti?!" pomyslel si, no pri pohľade na Jula s barlami tú myšlienku rýchlo zahnal.
,, Bráško žiješ?" Dobehol k nemu Šimon a objal ho okolo pliec, ,,Bál som sa o teba" zadíval sa Lukimu hlboko do očí, až kým ich oboch nezaplavila červeň.
,,To je vpohode kámo" odvrátil zrak Lukáš ,, je to len natiahnuté"
,,Luki máš na dnes plány?" Spýtal sa nahypovaný Palo.
,,plány? Na dnes? Prečo?" Spýtal sa zmätený Lukáš, no už asi tušil aká odpoveď sa k nemu dostane. Samozrejme, bol posledný večer, no nemyslel si, že to budú ľudia brať tak vážne. Lukášovy prebehla hlavou hrozná myšlienka. Hanbil sa sám za seba, že je jeho predstavivosť schopná takýchto scenárov. predstavil si, ako ho za jeho stehno drží pevná Šimonova ruka, ako na jeho krk dopadá jeho teplý dych. Nechýbalo veľa, aby sa ich pery spojili a mohli ochutnať jeden druhého, konečne! Celý týždeň túžil po kontakte s ním, no nikdy askosi neprichádzala tá pravá chvíľa. No dnes rpišiel čas to napraviť.
NIE. STOP. Luki cítil, ako jeho telo na tieto myšlienky reaguje, tak si radšej rýchlo sadol za stôl, nech si Pelikán nič nevšimne. Tento trapas by určite tak ľahko nerozdýchal. O chvíľu sa ale deti postupne začali hrnúť do autobusu.

Lukáš sa pre jeho ručnúčiapku do busu dostal ako prvý. Po celom dni bol taký vyčerpaný, že by najradšej zaspal. Nachvíľku mu ušli oči a zrazu sa zobudil na to, že sa hlavou jemne opiera o Šimonovo rameno. ,,Ešte je len pol tretej a už ťa vypína?" Škeril sa. Lukáš neodpovedal, len sa zahanbene zapozeral do zeme. Nemohol uveriť, že sa mu zase vracali tie myšlienky, čo v bufete a tak sa odtiahol od svojho spolusediaceho.
,,Si si istý, že ti nemôžem s ničím pomôcť?"
,,Kamo je to len natiahnuté" zasmial sa Luki ,,zatiaľ kým viem chodiť, všetko je ok". Šimon odvrátil svoju pozornosť naspať ku dverám autobusu a začal sa zdvíhať. ,,Vystupujeme, nie že zaspíš cestou hore!" Po dokončení tejto vety Lukásovy jemne chytil bradu a trošku u naklonil hlavu dozadu. Luki si podvedome kusol do pery. ,, Vidíme sa u teba." (Vsuvka z Dana Dreva č1: ,,O 20 minút budem v kabinete LEN v podväzkoch. Dvere nezamykám.") Zneli jeho posledné slová predtým ako opustil autobus.

,,Kurva čo ROBÍŠ?!" zahučal vystrašený Lukáš z kúpelne, keď mu Šimon otvoril dvere počas toho, ako sa obliekal. ,,SORRY" vyhŕkol prekvapene a odvrátil zrak ,,ach bože prečo musel Filip vylomiť PRÁVE tento kľúč?"
,,Mňa sa pýtaj" zamrmlal Luki a už oblečený vyšiel z kúpeľne.
,,Si sa sprchoval?"
,,Nie, len som sa prezliekal." Zamieril ku svojej izbe ,,Filip je na izbe tak som chcel byť sám"
Šimon vedel, že sa Lukáš nachádza v kúpelni. Chcel ho prekvapiť, veď kto vie, možno zdiela Paľovu záľubu - sprchovať sa s inými chalanmi... a ak nie, aspoň by niečo uvidel. No prišiel prineskoro a chlapca len vydesil. ,,Počkaj" nežne chytil Lukáša za zápästie a pritiahol si ho k sebe ,,le som chce-" Začala hrať zvolávačka na obed a tak každý začal zdrhať dole do jedálne.