2

39 0 1
                                    

,,Ďaleej" znela Lukášova odpoveď na dobuedzavé klopanie na dvere od izby 45. Do miestnosti vošiel Šimon, no pri pohľade na Filipa sediaceho na posteli zaváhal, či má zostať.
„Akurát som chcel ísť za tebou" vravel Luki kým si sadal na posteľ ,, no pocem keď už si tu. Filip vypadni." Filip si s nápadníkom vo dverách vymenil nechápavý pohľad, no kedže ani jemu nebola táto atmosféra príjemná, radšej odyšiel.
Akonáhle sa naspäť zatvorili dvere, Šimon zobral situáciu do vlastných rúk.
,,Celý týždeň sa k tebe neviem dopracovať" sadol si hneď vedľa svojho spoločníka, ktorý počúval každé jedno jeho slovo so zatajeným dychom. ,,Vyzeráš ako futbalista, už ti to niekto niekedy povedal?"
,,Drž hubu" otrávene sa zasmial ,,Čo je s tebou?"
,,Čo tým myslíš?"
,,Si taký.." Lukáš sa na Šimona zvodne pozeral a hyptotizoval mu pery. Teraz alebo nikdy. TERAZ ALEBO NIKDY ,,...iný."
,,Vždy som bol taký"
Luki si instinktívne ľahol Šimonovy na stehno a ten ho zase začal hladkať vo vlasoch.
,,Máš jemné vlásky"
,, vieš čo všetko je ešte jemné?"
Cítil z neho sálať ľudské teplo a tak mu začal rukami brázdiť po nohách. V hlave si opakoval, že nechce aby bolo toto špeciálne puto medzi nimi len táborovou záležitosťou, no ani len on si nebol istý, či je pripravený na vzťah s iným chalanom, dokonca jeho... kamarátom! So Šimonom si boli vzdy veľmi blízki a tak nechcel, aby jedným večerom pokazil ich dlhoročné priateľstvo. Z týchto myšlienok ho ale hneď vyhodila nasledujúca veta.
,,Cítim, že máme k sebe bližšie ako inokedy, no predsa nemáme odvahu to jeden druhému dokázať"

 ,,Cítim, že máme k sebe bližšie ako inokedy, no predsa nemáme odvahu to jeden druhému dokázať"

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

cítil ako sa k nemu Šimon približuje, no skôr než sa zbadal, mal na ňom pritisnuté pery. Šimona to prekvapilo, no neodtiahol sa, namiesto toho si ho pritiahol k sebe a chytil ho za vnútornú stranu stehna. Všimol si, že sa mu to páči, tak tam svoju ruku aj nechal. Lukáš mu na oplátku zahrabol rukou vo vlasoch a druhú mu strčil pod tričko a chytil ho za pás. Jeho dych sa chvel a dýchal plytko. Šimon sa naklonil dozadu, ľahol si na posteľ a nechal celú Lukiho váhu padnúť na seba.
,,Nie som ťažký?"
,,Menej slov" dychtivo zašepkal a pokračoval v ochutnávaní vnútra úst svojho kamaráta.
,,Šimon j-ja.. nemám tu kondómy"
Pelikán si ho celého s odmeraným úsmevom premeral ,,tie budeme potrebovať neskôr. Ešte vonku nie je tma." Naspáť si ho pritiahol k sebe, no tento raz ho nežne pohladil po čelusti a keď ho znovu pobozkal, jemne mu kusol do spodnej pery.
,,Šimonko sa nezdá" precedil cez zuby
,, Ani si nevieš predstaviť, ako.." Šimon priložil svoje studené končeky prstov na Lukiho horúci svalnatý chrbát a vyzliekol mu jeho ✨PRADALEN DRIP✨ tričko. pocítil elektrický pocit jeho príťažlivosti. ,,Ako sexy vyzeráš zo spodu."
Lukáš otichu zavzdychal. Miluje mužský fyzický kontakt.
V tej chvíli sa ozvalo klopanie.
,, Poď" ozval sa Lukáš, kým sa bleskovo vymanil zo Šimonovko objatia. Obaja mali rozcuchané vlasy a ohnivo červené pery, no nebol čas na úpravy. Šimon si pretrel vriace líca svojimi studenými rukami a venoval posledný pohľad polonahému Lukášovy, ktorý si akuráť naspäť obliekal tričko. Hneď ako do miestnosti vošiel Filip, Šimon zmizol.

The last nightWhere stories live. Discover now