Love or friend?

getting ready for school

Keď sa ráno Martin vzbudil, bol hrozne unavený, nebol zvyknutý chodiť spávať neskoro. Martinovi trvá vstávanie z postele asi pol hodinu, keď sa ale konečne rozhodol vstať, išiel si nachystať veci do školy. Nachystal si tašku, a obliekol si čierne sako, bielu košeľu, a čierne nohavice ktoré doplnil aj veľmi vkusním opaskom. Podľa rodičov, musel chodiť vkusne a značkovo oblečený všade, aby nerobil hanbu ich rodine. Dnes mal chuť si dať nejaké prstene, zvolil teda dva čierne. Keď sa obliekol išiel sa naraňajkovať. Nasypal si cereálie a zalial je mliekom. Ako obvykle matka bola v práci a otec tiež, takže raňajkoval zase sám. Nevadilo mu to, nemal ani rád keď je mama s otcom doma, vždy to sú tie samé nudné keci o tom, ako za pár rokov prevezme firmu, alebo na akú školu by ho mohli preradiť, na aký šport ho znova zapísať, v podstate mu vždy keď boli doma, riadili život. Ale keď tam niesu, dom je celý len jeho, a on si môže byť svojim vlastným pánom. Keď dojedol, išiel do kúpeľne upraviť si vlasy, umyť zuby, a dačo zo sebou urobiť, nech vyzerá aspoň ako človek. Keď sa nachystal rozmýšľal, či ma vziať otcovi jedno z jeho áut, alebo pôjde autobusom. Keďže Martin nemal rád moc ľudí natlačených na sebe. odpoveď bola jasná, vezme auto. Vzal si kľúče a vyrazil do školy. Cestou do školy počúval v aute hudbu.

Keď sa ráno vzbudil Adrian, nemal chuť vstávať z postele, zase ďalší deň v škole plný narážok a výsmechu. Povedal si v duchu. Ale možno tento deň nebude až taký hrozný, strávim ho predsa s Martinom. Stále si hovoril v duchu. Keď nabral silu vstať, obliekol si na seba bielu teplákovku, ktorú dostal ako darček k narodeninám, od starých rodičov. Šetrili na ňu dlho, lebo na ich finančné pomery bola drahá, preto si ju bral len na zvláštne a veľmi dôležité príležitosti. No dnešok považoval za zvláštny a dôležitý, ide predsa urobiť dojem na Martina, nemôže prísť v roztrhaných veciach po staršiom bratovi (Paťovi) ktorý mimochodom ani nemá vkus. Keď sa obliekol išiel sa naraňajkovať s rodinou. Keď prišiel k stolu, čakali na neho vajíčka a parky s chlebom. Za stolom sedel brat aj mama, ktorý už spokojne čakali kedy príde, aby sa mohli najesť všetci spolu ako rodina. Adrian si sadol za stôl, keď v tom započul ako mu Paťo niečo hovorí. "Dneska v škole máte nejakú akciu?" spýtal sa. "Nie prečo?" Odpovedal Adrian. "Máš na sebe svoju obľúbenú bielu teplákovku, ktorú nosíš len v tedy, keď je nejaká akcia, alebo zvláštna udalosť." Paťo sa na neho pozeral a čakal čo odpovie. "Nemáme, len mám chuť si ju dnes dať." Odpovedal Adrian. "Hlavne si ju nezašpiň zlatko" povedala mama, ktorá už spokojne jedla vajíčka. "Nezašpiním nebojte sa, viem aká bola drahá a vy sami viete čo pre mňa tá teplákovka znamená." povedal Adrian a aj on sa pustil do jedenia vajíčok. Po chvíle Paťo začal Adriana provokovať. "Fakt si ju chceš dať do školy?" zasmial sa. "A prečo nie?" spýtal sa Adrian. "Babka ti ju dala predtým než zomrela, minula na ňu toľko peňazí, chuďatko, uprednostnila teba pred ňou samou." povedal ironickým hlasom, aj keď to čo povedal bola pravda. "No a? Však si na ňu dám pozor, to je asi logické či?" povedal už trošku naštvaný Adrian. "Ako ťa poznám braček, tak si ju dneska zašpiníš, a budeš revať ako také bábo a mama bude mať kôli tebe zas starosti navyše, byť tebou dám si na seba niečo staré po mne." zasmial sa Paťo. "Prestaň! Dám si na ňu pozor! A vôbec, čo teba do toho čo ja kde nosím!?" spýtal sa Adrian z trochu zdvihnutým hlasom. "Nič len že sa furt sťažuješ že ťa v škole šikanujú, hádžu po tebe ich desiaty, vravia ti aký si zbytočný, posmievajú sa ti, a ty si chceš aj tak dať tu bielu teplákovku." zasmial sa Paťo aj keď vedel, že to bolo už moc. "ty si strašný ko-" zastavil sa Adrian, keď počul matkin krik. "Prestaňte! Chalani! Chováte sa obaja ako malé deti! A aj horšie! Už stačí!" zahučala mama. "dobre prepáč mami" povedali obaja naraz. "Tak sa mi to páči." povedala mama už kľudný hlasom. "Adrian zlatíčko, už musíš ísť, aby si neprišiel neskoro." povedala mama. "Ach! Áno už idem, maj sa mami! Čau Paťo." povedal a odišiel. Cestou autobusom do školy, sa nemohol zbaviť myšlienok na Martina. Cítil extrémne veľkú radosť, premýšľal čo asi bude mať oblečené a čo spolu budú asi cez prestávky robiť. Nemohol sa ho dočkať.