Slnečné lúče ma prebrali skôr, ako zazvonil prvý z mojich desiatich budíkov, nepatrím k ranným vtáčatám a vstať čo i len o desať minút skôr sa mi nestáva vôbec často. Vošla som do kúpeľne, ktorú zdieľam so štyrmi ďalšími dievčatami. Umyla som si tvár studenou vodou a potešilo ma, že baby ešte spia a tak si môžem v kľude umývať zuby bez toho aby mi niekto vyklopkával na dvere. Pobrala som sa do izby, Lin už sedela na posteli s malým cestovným zrkadielkom v ruke.
"Josh mi dnes ráno napísal" placho povedala s nádejou, že Nansy ešte spí a nepočuje nás. "Napísal mi, že či mu do školy neprinesiem seminárku z chémie"
Letmo som sa na ňu usmiala. Veľmi ju mám rada, jej oči však zdobia obrovské ružové okuliare posypané trblietkami s nápisom Josh.
Vedela som, že mu ide len o odpísanie celého zadania a jeho ranná správa vôbec neukrýva žiadne tajné city k Lin, ale nemala som silu jej to povedať. Je to klamstvo?
Aj tak si myslím, že s Kevinom by k sebe išli viac ako s ktorým koľvek divčaťom na svete.
Lin nemala Bety až tak v láske ako ja, no myslím si, ze je to z toho istého dvovodu pre ktorý občas negatívne okomentuje Nensay autfit či výber farby laku na nechty. Žiarlivosť.
Ach jaj Lin keby si videla to čo vidím ja keď sa na teba pozriem. N ikdy by si pocit žiarlivosti nepocítila a to ani nenosím ružové okuliare.
Je štvrtok a zajtra cestujem domov. Väčšinu víkendov trávim sama. Moji rodičia spolu prestali komunikovať pred desiatimi rokmi a tak si ma stále prehadzujú ako horúci zemiak. Obaja si našli nových partnerov a začali nové životy a ja som zostala tak nejak pomedzi. Nepatrila som ani do jednej z novo vytvorených rodín. Bola som ako trieska v ich rukách. Chodiaci a dýchajúci dvôkaz toho že sa kedysi milovali a spomienku na to obaja nenávideli. Pre hnev zabudli aká je láska krásna a že aj ich láska niekedy krásna bola.
Pred niekoľkými rokmi som našla mamu ako vyhadzuje staré veci. Zaujala ma jedna krabica bola čierna a po obvode bola lemovaná zlatým pásikom. Nebola veľká. Pre zvedavosť som ju vybrala zo smetí ,tak aby ma nevidela. Obsah môjho nálezu bol nádherný, v ten deň som v odpadkovom koši našla poklad.
Listy z vojny. Listy chlapca pre dievča, ktoré veľmi ľúbil. Čítala som ich celú noc a do dnes ich mám ukryté v spodnom šuflíku mojej skrini. Raz zabudnú na všetku nenávisť a v hojdacom kresle si nespomenú na slzy a hnev ale na chlapca čo písal listy a na dievča, ktoré trpezlivo čakalo na príchod pošty.Vznikla som z lásky. Nie z hnevu.
