Premárnená šanca ✓

1.

1.

„Zničí ťa. Ťahá ťa ku dnu," zašepkala vtedy tichým hlasom, ako keby sa bála mojej reakcie. Popravde? Ani sa jej nečudujem. Bol som kretén. A možno ním stále som. Tie slová som naozaj nechcel počuť. A už vôbec nie od nej. Niekedy sa pravde bránime tak urputne, až padneme hlbšie do tých sračiek.
Myslím, že prirovnanie k bažine by mohlo byť celkom trefné. Bažina plná sračiek... Čím viac sa tomu brániš, tým viac sa do toho ponáraš. Až ťa to nakoniec pohltí celého. A kým dovtedy som sa v tom máčal len po vtáka, potom mi tie sračky natiekli aj do huby. Áno, teším ma, to som ja - Kretén s veľkým K. A tým K zrovna teraz nemyslým to, že mám... ehm.

Laura tu bola vždy pre mňa a ja pre ňu. Dobre, ona pre mňa viac. Vlastne, takto spätne sa môžem len podivovať nad tým, prečo sa so mnou bavila.

Vtedy, keď mi povedala tie slová, ma naštvala. Nepáčilo sa jej keď som s nikým nechodil, pretože nezáväzným sexom sa vraj... Počkať, čo to? Ochudobňujem? Už neviem. V situáciách kedy sa mi snažila dohovárať, som automaticky vypínal a svoju pozornosť presmeroval k niečomu inému.

Lenže ono sa jej nepáčilo ani keď som si našiel Terezu. Ako by ma taká... hm-hm... ženská ako bola Tereza, mohla zničiť?

Mohla. Lenže vtedy som to nevedel a nevidel. Jej slová ma len vyprovokovali k tomu, aby som sa do toho vrútil ešte viac po hlave. Len tak. Na truc. Aby som jej dokázal, že nemá pravdu. Lenže ona mala pravdu. Vždy ju mala.

---
Ďalšie čosi, čo bez rozmýšľania naťukali moje prsty. Bolo to v deň, keď som zbúchala aj Obnovu. Zrejme akási zvláštna konštelácia hviezd...