Laurel Lesser

3. kapitola

Prajem pekné čítanie. Užite si to :D

 ,,Dobrý deň, trieda,“ vyslovila ostro profesorka a všade zavládlo naprosté ticho. Bolo počuť len jej kroky, ako svižne prechádzala ku katedre.

     Profesorka Bellowová bola veľmi prísna a učila Laurelinu triedu matematiku. Vo všetkých vždy budila rešpekt a jej decentné, temno modré šaty ešte zvýrazňovali jej štíhlu figuru a priame držanie tela. Laurel nesnášala odjakživa. Ani raz za celú dobu ju nepochválila ani jej nedala lepšiu známku než dvojku. Nikto sa tým pádom nemôže čudovať, že ani Laurel ju nemala moc v láske. Ako by totiž niekto mohol mať rád človeka, ktorý na neho len jačí a vytýka mu každú chybičku?

     Raz bola Laurel skúšaná u tabule. Všetky príkady vypočítala správne a profesorka Belowová jej nemela čo vytknúť.

„ Čo má byť táto bodka, slečna Lesser?“ spýtala sa jej svojím vysokým hláskom.

      „ To je desetinná čiarka, paní profesorka, “ povedala Laura, aj keď to znelo dosť divne.

     „ Píše se čiarka, aby to bolo prehľadnejšie. Takto by to niekto nemusel poznať. Dostaneš dva mínus, a nabudúce nech už to nevidím!“ No, tak tak nejak to prebiehalo vždy. V tomto prípade sa Laure nedivte, že nedokáže byť na pani profesorku milá.

     „ Pán Brautighan, rozdajte prosím vaše písomné práce. Nejlepších výsledkov dosiahli Charlotte Perelianová a Wiliam Dreiser. Ich písomné práce boli bez chyby.“ Charlotte sa na Laurel škodoradostne usmiala. ,No jasné, ten chytrák jej to zase dal celé opísať. Pre toho ubožiaka je to veliká česť. Veď je pre neho niečo ako bohyňa! ' pomyslela si Laurel.
     Ralph jej s úškrnom podal písomku. Dostala päťku. Ako inak, keď jej ju Anastázia tesne pred koncom za profesorčiným chrbtom vzala a na stôl jej hodila iný, prázdny papier. Sotva mohla začať počítať, než Bellowová ohlásila koniec. Inak by mala jednotku.

     Výklad Bellowovej bol veľmi nudný. Laurel skoro zaspala. Rozprávala im o rovniciach s dvoma neznámymi. ,Ako primitívne! Tie už som sa učila asi štyri roky naspäť, '  pomyslela si otrávene.

     Vtedy išla zo školy Rákosovou ulicou. Je to vlastne malá ulička, ktorou skoro nikto nechodí. Akurát v škole dostala poznámku za mŕtvu žabu na stoličke ctenej paní profesorky Casilasovej, ktorá ju tiež nemala moc v láske. Samozrejme to neurobila, ale chalani to na niekoho proste museli zhodiť a Laurel bola najlepší adept. Casilasová im to samozrejme zožrala a dala Laurel poznámku. Preto tiež bola tak naštvaná a potrebovala si prečistiť hlavu. Chodila len tak po meste a narazila na túto uličku. Razom sa stala Laureliným pokladom. Bola plná starých, drobne poškodených vecí, ktoré sa dali ľahko opraviť. Našla  tam mimo iné malú, zaprášenú knižku. Bola o matematike a hrozne zaujala. Čítala ju dlho a naučila sa počítať rovnice a veľa ďalších vecí.

     Zo zamyslenia ju vytrhol prísny hlas profesorky Bellowovej. „ Slečna Laurel Lesser nám u tabule vypočíta další príklad z učebnice, “ povedala značne podráždene.

     Pomalým krokom sa došuchtala k tabuli. Vzala si od profesorky kriedu a napísala zadanie rovnice. , Tentokrát mi nesmie nič vytknúť,' pomyslela si odhodlane Laurel.  Vypočítala rovnicu, spravila skúšku a naznačila všechny použité početné operácie. Keď skončila, netrpezlivo čakala, čo jej na to povie.

     „ Pomalšie by to už nešlo, slečna Lesser? Varujem vás. Keď si nedáte pozor, môžete sa premeniť v slimáka, “ povedala škodoradostne.

    ,Zase si na mňa niečo našla,' pomyslela si so zatnutými zubami.

      „ Bežte si sadnúť naspäť do lavice. Ale snažte sa ísť prosím trochu rýchlejšie.“ Úsmev. Celá trieda sa nahlas rozrehotala. 

     Ďalšiou hodinou bol telocvik. Pár devčat nahlas zalapalo po dychu, keď do triedy vošiel do čokoládova opálený profesor Ryan Giggs. Mal blond vlasy a oči modré ako voda z lesného potôčika. Na sebe mal triko s krátkym rukávom a šortky. Bol pekný, štíhly, svalnatý a dievčatá ho zbožňovali. Bol pomerne mladý a ony dúfali, že snáď raz … U Charlotte bol ďalší v poradí.

     „ Dnes je pekne, zahráme si kroket,“ rozhodol pán profesor. V triede ich bolo  šestnásť, ale na pozemkoch školy bolo obrovské kroketové ihrisko, takže sa to dalo zvládnuť. Viedli  naň masívne zadné vráta.

     Jemný vánok Laurel strapatil vlasy a roztancoval okolo nej modrú sukňu jej šatov. Giggs mal pravdu, úžasný čas na kroket. Jemnú trávu cítila aj cez podrážku topánok. Rozbehla sa za ostatnými k drevenej kôlničke. Profesor Giggs rozhodol, že budú hrať dievčatá a chalani samostatne. Na Charlotte bolo vidieť, že jej toto rozhodnutie vadí, ale zostala potichu,čo Laurel celkom udivilo. Pan profesor im rozdal kroketové palice a loptičky. Na Charlotte ‚náhodou‘ vyšla ružová. Echo se na ňu zamračene a závistivo pozrela. Bolo to tak vždycky. Na Laurel vyšla modrá. Akurát jej ladila ku šatom. Jej palica bola trochu pootĺkaná. Typovala, že ju tu majú tak štyridsať rokov. Loptička tiež nebola zrovna nová.

      Chlapci odišli ku svojmu ihrisku. Tobias ešte stihol Charlotte zamávať, ale už nevidel, ako mu poslala vzdušnú pusu, pretože ho chlapci odniesli so sebou k počiatočnému kolíku. Kroket Laurel celkom bavil. Vlastne jej iba ‚náhodou‘ vždy odkopnú jej loptičku ďaleko od bránky.

                           **po hodine**

     „ Slečna Laurel, na slovíčko!“ došla až ku Giggsovi a váhavo sa na neho zahľadela.

     „ Všimol som si, že za ostatnými veľmi zaostávate. Vždy ste posledná, a to nehovorím o tom, s akým predstihom skončí hru posledný z vašich spolužiakov. Mala by ste sa viacej snažiť. I keď musím uznať, že na koni jezdíte perfektne.“ Tam jej tiež nič nemôžu robiť.

      Rozhodla sa robiť blbca. „ Áno, pán profesor. Budem sa snažiť, ale neviem, či to moje telesné nedostatky prekoná. Viete, nikdy som nemala talent na šport,“ urobila ‚strápený výraz‘, i  keď sa v ňom určite dala rozpoznať irónia, a vydala sa ku škole.

     „ Tak čo ti chcel? Doporučiť kvalitnú materskú škôlku?“ Zase Roxy…

      Takto to išlo po celú školu. Laurel už sa nemohla dočkať, kedy z nej bude môcť konečne vypadnúť. Keď sa ozvalo na konci hodiny fyziky zvonenie ohlasujúce koniec vyučovania, vyletela z dverí a hnala sa ako neriadená strela k východu. Po ceste skoro zrazila profesorku Irvingovú, ktorá vychádzala z inej triedy. Za chrbtom sa Laurel ozýval jej rozčúlený krik, ale to už nevnímala. Jej jediným cieľom bolo čo najrýchlejšie utiecť z toho prekliatého vezenia. Rozrazila vráta a rútila sa preplnenými uličkami mesta. Ľudia jej s jačaním uhýňali z cesty a kričali za ňou plané vyhrážky.

Dúfam, že ste si to užili a ospravedlňujem sa za oneskorenie. Veľa som sa zameriavala na Bonnie. Budem pridávať častejšie, sľubujem ;). Aspoň sa budem snažiť :D