Písmenkový guláš

Úspešný spisovateľ

Môj starý otec bol známy spisovateľ, teda čo sa týkalo nášho mesta a priľahlého okolia. V mladosti napísal pár románov pre ženy, na jeden z jeho románov o láske sa namotala aj moja babka. Starý otec mal veľa nápadničiek. Pribudajúcim vekom sa naňho škodoradostne usmievala potvora staroba. 3 dni na to nás navštívil právnik s malou obdĺžnikovou krabičkou, vyzerala ako púzdro na staré pero. Povedal nám, že vo svojej poslednej vôli si želá aby som ako jeho vnuk pokračoval na ceste spisovateľa a toto pero mi má k tomuto úspechu pomôcť. Nechápal som prečo mi odkázal svoje pero, nemám také nadanie ako on. Naposledy som napísal básničku v 1. triede, aj to bola absolútna katastrofa. Ubehol možno rok od smrti môjho starého otca, začal som mávať zvláštny sen alebo skôr nočnú moru. V tom sne môj starý otec sedí v kresle klope pred sebou má písací stôl s papierom a ako ďateľ ďobe do papiera z jeho čierneho pera tečie červený atrament. Prídem k nemu bližšie atrament z čiernej farby prechádza do červenočiernej zaschnutej krvi. Starý otec chrapľavým hlasom opakuje: "píš o dušu." V strachu o svoj život odídem z miestnosti preč a veľmi rýchlo. Iba som sa obzrel za seba či sa náhodou nerozbehne tá mátoha s tvárou môjho starého otca za mnou, predo mnou ako z najhoršieho sna čierna mačka s pekelnými očami pozerá sa na mňa. Pohnem hlavou do boku ona tiež, zdvihnem pravú ruku ona pravú labku. Blúznim? Mam halucinácie? Som mŕtvy? Vtedy tento čierny Lucifer prišiel ku mne a na zem pustil z jeho malej papuľky pero, to čierne pero starého otca, ktoré pred malou chvíľou krvácalo na písacom stole s tou mátohou v maske starého otca. Čo chcú po mne títo nočný démoni? Peniaze? Myseľ? Moje telo? Chcem sa prebudiť z tohto hororu. Nechcem byť hlavnou postavou v tejto komédií. Počujem týchto démonov sa smiať. Pre nich je život smtreľníka interaktívna komédia len nám hádžu zlé možnosti a smejú sa na nás. Chcem sa len zobudiť a vidieť pred očami moju ženušku ako sladko spí spánkom spravodlivých. Táto čierna mačka ako sám pán Pekiel mučí ma svojim pohľadom a nehýbnými očami ako žeravé uhlíky z pece bez slova sledujúce mňa v agónií. 

"Čo chceš ti diabol v mačacom rúchu?"

 Opýtal som sa prvý aby som preťal to ničivé ticho mučivých myšlienok. 

"Takže sa Vám už nemusím predstavovať pán Whimsly." Rozpovedala sa mačka. 

Prišla ku mne bližšie mačka a na zem spustila pero, ktoré niesla v papuli. 

"Prejdeme teda k návrhu?"

Hneď ako to dopovedal celý priestor okolo nás sa zmenil už sme neboli niekde v lese uprostred tmy, ale v krásne osvetlenej miestnosti a neprihovárala sa ku mne mačka ale mladý džentlman v červenom obleku s čiernymi pruhmi a upraveným akoby len pred chviľkou prišiel od holiča.

"Aký návrh?" Bola prvá vec, ktorá mi prešla hlavou. Nezaujímali ma krásne dekorácie ani starožitný draho vyzerajúci nábytok a ani tento zvláštny mladý džentlmen. Prečo? Jeho čierno uhlíkové  oči s iskierkou červenej bodky ma natoľko opantali ako zhypnotizovaný som nevnímal nič iné len jeho hlas a podmanivé uhlíky právo zhorené v krbe.

"Pán Whimsly, moja ponuka je lukratívna."

Tento džentlmen a lukratívna ponuka? Šlo to asi dohromady ako kečup a zmrzlina. On je presne ten typ džentlmena ako z mafiánskeho románu. Neregistroval môj zamyslený pohľad a pokračoval ďalej. 

"Je to veľmi jednoduché. Vy chcete slávu a ja mám tie správne prostriedky k dosiahnutiu tohto cieľa." Zapálil si cigaretu a poťahoval si pomedzi pauzy. "Stačí jeden Váš podpis a všetko bude vaše." Dal veľký dôraz na slovo vaše. Videl som sa ako som podpisoval zmluvu pred sebou, ako pocit diváka v kine, než som sa nazdal ležal som v posteli vedľa svojej spiacej ženy, čierna noc sa len diabolsky smiala pokiaľ som nezavrel oči a nešiel späť. Ráno bolo všetko v poriadku akoby včerajší sen bol vážne iba zlý sen od treťotriedneho pisálka. Celý deň bol ako každý iný pokiaľ neprišiel večer. Moje námesačné telo presne podľa inštrukcií vstalo o 3 ráno sadlo si k písaciemu stolu a ruka diabolským čardášom chrlila jednu stránku románu za druhou. Zobudil som sa až na volanie mojej ženy, ktorá má hľadala po dome. Zobudil som sa s odtlačkom rukopisa na ľavom líci.

"Dráhy ty si písal celú noc?"

"Čože?" Snažil som sa najprv zorientovať kde som, prečo mám v ruke pero môjho starého otca.

"Áno asi áno." Povedal som to s prekvapeným tónom v hlase. Všetko vyzeralo v poriadku akoby včerajšia nočná mora s diablom ani neexistovala. Všetko bolo obyčajne normálne. Ráno som sa opäť prebral nad rukopisom tentokrát si ho, ale manželka prečítala podľa jej výrazu tváre som sa najprv bál že to bude brak potom sa jej oči rozžiarli a pridal sa malý úsmev na jej tváričke.

"Dráhy, toto je naozaj dobré. Chcem si to prečítať až do konca ak to napíšeš celé."

Neveril som tomu ja a talent? V práci bolo všetko normálne pokiaľ neprišla noc. Mal som sen tá krasna miestnosť s luxusným nábytkom a môj priateľský neznámy gentleman ma už čakal so šibalským úsmevom na tvári.

"Páčil sa manželke ten roman čo ste dnes napísali?"

"Ako viete, že som niečo napísal?"

Chichotal sa: "Veď si podpísal zmluvu." Klopal nechtom na papier. "Budíš sa s perom v ruke nie?" Znova sa zasmial a odpil si z whiskey.

"Čo si vôbec zač?!" Skríkol som neveriacky.

Džentlmen sa pozeral na whiskey vo svetle z lustera.

"Mám veľa mien."

"Mne stačí aj to jedno."

"Pre priateľov som Lucifer, ale vy smrteľníci ma skôr budete poznať pod menami ako pán Pekiel, Satan, Diabol, pán Temnoty. Naozaj ste kreatívny asi ako škôlkári." Odpil si z pohára.

"Aj môj dedko s tebou uzavrel obchod?"

"Presne a ty tiež. Zmluvu si pravdepodobne nečítal, takže ti to zhrniem vždy večer napíšeš nejakú novelu a ja si po to prídem a vydám to a ty zbohatneš." Zapálil si cigaretu .

"Len tak jednoduché to asi nebude nemám pravdy?"

"Všímavých mám rád." Potiahol si z nej.

"Tvoje vrcholné dielo bude tvoje posledné vtedy si prídem po teba osobne. " Začal sa neprirozdene hlboko smiať celá izba sa pohltila do tmy a s ňou aj odišiel tento sen.

Mal pravdu všetko bolo normálne, každé ráno som sa zobudil nad románom, detektívkou. Niečo bola trilógia niečo sága. Akonáhle som dokončil niečo prišiel si po to vždy inak vyzerajúci človek, ktorý tvrdil, že je z vydavateľstva XY. Nerozmýšľaľ som nad tým či vôbec také alebo iné vydavateľstvo vôbec existuje. Začalo sa mi dariť v živote. Pomaličky sa zo mňa stával úspešný človek ako bol môj dedko, je ťažké uveriť, že jedno obyčajné pero. Robilo mi radosť vidieť v každom kníhkupectve v meste moje knihy aj manželka ich rada čítala. V jeden zimný večer som ho opäť videl. Opäť sme sedeli v tej izbe.

"Zo všetkých duší po ktoré som si prišiel teba bude škoda." Rozprával spoza mojej knihy.

"Prečítal som každú jedna bola lepšia ako druhá. No každá dohoda sa raz končí s poslednou dopísanou knihou si prídem po teba."

Hneď ako to dopovedal zobudil som sa celý spotený a bežal som rovno do pracovne, rozhodol som sa mojou poslednou knihou Vám povedať celý môj príbeh. Písal som ako o dušu vlastne písalo sa to samo. Svedectvo o tom čo som zažil ja, môj dedko a toto pekelné pero. Hneď ako som to dopísal roztvorilo sa okno stál tam on ako vždy v obleku a v zimnom kabáte.

"Už je čas."

Nevzpieral som sa. Pomaly som kráčal ako na plátne v kine sa mi premietol celý môj život. S posledným krokom k nemu som dospel k jednej zaujímavej myšlienke: takýto koniec majú všetci úspešný spisovatelia. Zmizli sme obaja v tme.