Písmenkový guláš

Nenásytná duša

Volám sa ****  žijem v malom mestečku ****. Tieto riadky píšem s poslednými kúskami zdravého rozumu čo mám. Predtým ako kompletne stratím sám seba a zmiznem kompletne. Moji rodičia boli priemerne zarábajúci pracovníci v malej firme ****. Nemohol som si sťažovať mal som všetko čo som potreboval, milujúcich rodičov, roztomilú malú sestričku. Rodičia by nám dali aj posledné aby sme sa ja a moja sestra mali dobre. Moje známky v škole boli výborné bol som bezproblémový žiak. Učiteľky si ma chválili s nikým som nemal konflikty, ale bola na mne jedna zvláštnosť nech som zjedol čokoľvek nikdy som nepribral. Áno ja viem ženy by pre takú vlastnosť zabíjali ale verte mi je to prekliatie. Deti sa mi na telesnej smiali Striašiak ****. Aj rodičov to trápilo boli sme u rôznych doktorov a špecialistov len mávali rukou, že mám príliš rýchle spaľovanie tukov. Na strednej škole šikana bola horšia dokonca ma použili na biológii ako pomôcku namiesto makety kostry. To bol môj najhorší deň môjho tínedžerského života. Vtedy som sa vracal domov s plačom. Čas plynul zo strednej školy som sa zamestnal v malej firme **** kde som robil účtovníka. Práca ako stvorená pre mňa, pretože som mal minimálny kontakt s ľuďmi. Časom som sa naučil žiť s touto anomáliou môjho tela. Okrem práce a domova som nikde inde nechodil. Rodičia umreli na prepracovanie keď sme boli obaja dospelí a sestra si našla úspešného podnikateľa, ktorého si časom vzala za muža a majú spolu deti. Nedávno mi poslala fotky z dovolenky v Grécku. Všetci vyzerajú tak šťastne. Ktovie ako chutia. Nie musím zostať ešte chvíľu pri zmysloch. Jeden z bežných dní kedy som bol v práci sa jedna z mojich kolegýň porezala pri otváraní konzervy a pomohol som jej ošetriť ranu. Jej kvapka krvi mi kvapla na ruku chvíľu som pozeral na to ako jasne červená je jej krv taká sýto červená farba ani filmová krv nebola tak realisticky červená ako jej kvapka krvi na mojej ruke. Nenápadne som to olízal. Tá paleta chutí od príchute železa cez horkosť a nakoniec jemnú sladkosť to všetko v jednej kvapke krvi. Bol som v extáze, ak toto dokážu drogy práve som našiel tu svoju. Pomyslel som si v tej chvíli. Hneď po ošetrení sa vrátila k svojej práci. Počkal som poobzeral som sa či som v kuchynke sám a zobral som tu konzervu a dal si ju do sáčku kde som mal predtým sendvič a po šichte som šiel domov. Nikdy v živote som nemal takú radosť z odchodu z práce ako v ten deň. Rýchlo som sa vyzul vytiahol som konzervu v kuchyni na stôl zobral vreckovku a utieral som ňou presne tam kde bola krv. Vreckovku som potom cucal ako malé dieťa matkin prsník. Konečne som cítil niečo pri konzumácií. Tie pocity extázy a hlavne plnosti. Konečne som bol najedený. Od vzrušenia som nevedel zaspať ďalšie ráno som vyzeral ako zombie ale šťastný. Nasledujúce dni som rozmýšľal prečo je to tak. Nakoniec som to vyskúšal. Zaregistroval som sa na jednej zoznamka pre milovníkov literatúry. Môj profil nebol bohviečo fotka bola len obal jednej mojej obľúbenej knihy (Franz Kafka: Premena). Po pár dňoch náhodného pridávania žien mi jedna odpísala rozumeli sme si. Ďalšie dni som si s ňou písal o všetkom možnom. Nakoniec sme zistili, že bývame len od seba pár kilometrov. Ako božsky chutila. Prepáčte musel som si zahryznúť do pery aby som Vám mohol odpovedať tento príbeh. Naštudoval som si ako sa dá človek omámiť aby bol na pár minút mimo. Kúpil som najväčší hrniec aký mali v obchode a iné drobnosti, ktoré som potreboval. Dohodli sme sa, že sa stretneme v jednej kaviarni menom ****. Rande prebehlo nakoniec hladko najprv sme sa obaja hanbili čokoľvek povedať, ale troška vína nám rozviazalo jazyky. V dobrej nálade a s pribudajúcim časom som ju presvedčil nech prespí v mojom byte. Chvíľu váhala ale nakoniec súhlasila. Vošli sme do môjho bytu povedala, že je už veľmi unavená a chce ísť rovno spať. Už sa nikdy nezobudila. Znova som si zahryzol do pery prepáčte mi. Vyzliekla si kabát a sako. Predtým ako si ľahla som ju prikryl a odišiel z izby. Počkal som polhodinu nenápadne som skontroloval či spí a spala. Jemne som jej pritlačil na tvár vankúš a zadusil ju. Chvíľu sebou škĺbala ale potom prestala. Vyzliekol som ju dotiahol som ju do kuchyne kde už som mal roztiahnutý igelit a sekáčik. Voda v hrnci už pomalicky vrela. Rýchlo som posekal jej nahé telo na menšie kusy aby sa zmestili do hrnca. Nevedel som ako dlho ju mám variť tak som postupne skúšal pichat do mäsa vydličkou pokiaľ nebolo mäkké. Potom som ho vytiahol na tanier a nechal vychladnúť. Nachystal som si príbor a prvú porciu mäsa bola to jej noha to čo predtým bola krásna hládká ženská noha teraz vyzerá ako kus uvareného mäsa. Zobral som príbor a odkrojil si malý kúsok. Vložil som si ho do úst a žul. Mäso bolo príjemne mäkké chuť krvi nebola až tak výrazná ale tá chuť mäsa. Bol som ako v tranze a opojení ani neviem ako zjedol som ju celú. Potom som do neskorého rána s úsmevom na tvári sedel v kuchyni, lebo konečne som sa cítil najedený. Druhý krát vo svojom živote som bol nevýslovne šťastný. Moja teória sa potvrdila. Na druhý deň v práci ma niektorí pochválili, že konečne mám farbu v tvári. Postupom cašu som si v tomto našiel prax, ženy som vyhľadával zo vzdialenejších miest aby to nebolo nápadne, ale toto nejde robiť bez tajnosti donekonečna snáď chápete prečo. Blížili sa Vianoce moja sestra prelomila dlhú 100 ročnú samotu kedy mi len písala príležitostne a pozvala ma k nim na Vianoce. Dobre vedela, že by som bol aj tak na Vianoce sám doma. "Trocha sa zabavíš a zmeníš prostredie." Napísala v poslednom e-maili, veď som sa aj zabavil. Jej manžel a deti boli veľmi prijemní. Boli sme spolu v zabavnom parku, zoo na zmrzline velmi som si tie 3 dni s nimi užil.  Prišiel 24. december deti netrpezlivo celý deň básnili o darčekoch. Pomáhal som svojej sestre s prípravami zatiaľ čo jej manžel zabával deti. Varenie a pečenie nám zabralo skoro celý deň. Konečne sme si sadli k stolu pomodlili sme sa oni začali jesť pomaly polievku ja som sa tváril, že jem tiež. Po pár sústach zaspali. Vtedy som sa dal do práce zhodil som zo stola jedlo. Uložil som ich na stôl. Ďakujem ti ešte raz za požočanie kuchyne boli ste mojimi Vianocami. Ešte nesmiem stratiť seba ešte nie! Nachystal som si prísady ma varenie jej manžela, ktorý ešte našťastie spal som rozsekal na menšie kusy mäsa a griloval a podlievam zo zvysným vypekom z ich večere, keď uz bol skoro hotový vtedy sa prebrala sestra jej vreskot ma vytrhol z môjej vianočnej eufórie radosti. Povedal som jej aby sa nebála bude to rýchle. Nemohla sa hýbať lebo som ich všetkých zviazal. Si moja malá sestrička tak ťa budem pomaly ochutnávať, zabodol som hrotom noža do jej ramena ta krásne červená krv stekala po celej čepeli keď som ju oblízal to bol orgazmus chutí, foodgasm. Myslel som, že sa urobím. Strach v jej očiach jej vynikajúca krv bol som nadržaný. Krvavým nožom som jej roztrhol šaty a nohavičky. Jej strach sa sprevádzali už aj slzy keď som do nej vsunul jemne vzdychla cez pásku čo mala prevelepenú cez ústa. Roztiahol som jej nohy prisunul som si ju bližšie k sebe a vrážal som ho do nej. Začala sa brániť tak som jej priložil nôž ku krku ostrá čepeľ sa jej zaryla do krku, malý pramienok krvi  si razil cestu po dráhe mojej ruky. Pritiahol som si ju bližšie k sebe, cítil som jej teplo, srdce v objatí strachu bubnovalo adrenalinovým tempom. Oblízol som jej krk to bol ten impulz, bezmocná žena v strachu. Nie, moja sestra od krvi a v strachu jej teplé mäso v mojom náručí. Zaťal som nožom tentoraz do hrude jednou rukou som držal jej bradavku a druhú ruku som vnoril do rany. Mojimi končekmi prstov som cítil tkanivo a vlhkosť krvi vtedy som sa do nej vystriekol. Moja milovaná sladká sestrička zomrela v mojom náručí a dokončila moju premenu. Jej manžel už bol dávno hotový nechal som ho vychladnúť na neskôr. Najväčšiu hostinu som mal z nej, mojej sladkej ****. Teraz ako to spätne čítam už ma opúšťa zdravý rozum nadobro všetky tie činy, chute, spomienky, emócie.

Narozdiel od Gregora som prežil!!!