Moja 9 pani (Pauza)

1

PROLÓG

SEDEMDŇOVÁ POHROMA

Vo svete smrteľníkov žila krásna princezná, ktorá mala veľkú magickú moc.

Všetky veštby tvrdili, že práve táto nadaná čarodejnica raz bude vládnuť starobylej zemi slnka a vďaka nej bude krajina ďalších tisíc rokov úrodná a bohatá.

Jej zem slnka mala rozsiahle územie, prenádhernú prírodu, skvostnú architektúru a mimoriadne pokročilú civilizáciu. Pýšili sa cennými pokladmi. Ich diamantami boli ovešané cudzie kráľovné a vznešené rodiny mali príbory vyrobené práve z ich zlata. Ach, a tí ich kreatívni maliari, ktorí sa preslávili široko ďaleko. Úžasné! Boli tiež pyšní na to, akí sú pokročilí. Nepoznali cenzúru. Nazývali sa krajnou slobody a šťastia. No ale aj tak by každý v krajine povedal, že ich najväčšou pýchou bola princezná Nerixia.

Kráľovská výsosť, veľká čarodejnica Nerixia, bola pre nich najcennejším diamantom.

Kráľovná a kráľ ju milovali a dávali jej všetko po čom túžila. Princezná absolútne zatienila staršiu sestru. To ona bola predsa vyvolená. Nezáležalo na tom, kto sa narodil prvý. Práve Nerixia mala zdediť všetko a stať sa tisícročnou kráľovnou a najmocnejšou ženou v starom kontinente.

Avšak princezná netúžila po korune. Nezaujímalo ju bohatstvo. Absolútne kašlala na nejakú moc. Nedokázala myslieť sebecky a kvôli titulu sa povyšovať nad poddanými.

Popravde toto všetko chcela zrušiť.

Nerixia si vypočula mladého učenca, ktorý zmenil jej pohľad na celý svet. Povedal jej: „Prečo by mala mať hŕstka vyvolených všetko a ostatní zomierať od hladu? Prečo by mali uctievať tučného pána, zodrať sa pre neho, len kvôli nejakému šľachtickému titulu? Predsa každý by mal pridať ruku k dielu. Hovorí sa, že život nie je fér. Je na čase, aby to konečne niekto zmenil!"

Ona to naozaj chcela zmeniť. Samotná princezná sa rozhodla, že je na čase dať moc ľudu a zvrhnúť šľachtu, ktorá utláčala chudákov.

Zo všetkých síl sa vzdelávala a učenie šírila medzi ľuďmi. Básnila o demokracii. Nedbala na to, čo si o tom mysleli jej rodičia. Nepočúvala ani jej staršiu sestru, ktorá jej tak často dávala najavo, že ak ona nechce prevziať korunu, ona sa tej úlohy rada zhostí a má prestať ničiť ich rodinu.

Nerixia bola každým dňom populárnejšia a milovanejšia. Priam nezastaviteľná. Jej myšlienky cestovali až za hranice a zapálili v ľuďoch oheň. Stala sa symbolom revolúcie.

Princezná, ktorá sa pre dobro ľudu zdá obrovského bohatstva? No koho by mali milovať viac ako ju?

Poddaní sa jej chceli poďakovať za obeť a začali o nej rozširovať legendy, ktoré len zvyšovali jej slávu.

Avšak jedna z posledných legiend, ktorá sa týkala jej osemnástich narodenín, bola iná ako tie predošlé.

Opisovali princeznine šaty utkané zo samotných nebeských mrakov. Biele čipky vraj vyšívala samotná bohyňa. Azúrovú sukňu jej navrstvila matka ľudstva. Ružové črievičky jej obul nebeský 1 princ, ktorý neváhal skloniť sa pred jej smrteľnou krásou. Čierne havranie vlasy, jej vyčesala morská panna a nalíčila ju lesná víla. Nerixia sa v ten deň stala symbolom božskej krásy a snom všetkých mužov v zemi.

Na jej počesť sa odohrávala obrovská slávnosť. Každý kto niečo znamenal, bol pozvaný na kráľovský zámok a pripíjal si na zdravie princeznej.

Nerixia dlho na slávnosti nezostala. Ľudia klebetili o tom, ako si pre nich nadvihla najcennejšiu sukňu, prehodila nohu cez balkónové zábradlie a zliezla až na nádvorie. Šperkami podplatila stráže a vybehla do mesta medzi obyčajných ľudí, ktorí pre ňu usporiadali pochod.