Sestra

5. Búrka

Stál som tam bez pohnutia a dívala som na na brata a cudziu blondínku extra mini šatečkách ak sa to tak dá nazvať. Ten je teda rýchly. Včera mi mi vyznáva lásku a teraz sa tu objíma s nejakou slečinkou.

- Nina zavri ústa a pod. Nebudeme ich tu očumovať či áno?- vytrhla ma z mojich žiarlivostných úvah Paťa.

- No ... no ved ja sa ani nedívam na nich. To dievča čo sedí na lavičke ma vážne super tenisky.-

- Ved jasné jasné ... No ale pod už nebudeš sa predsa na tie tenisky dívať celý den.-

No ale to by som nebola ja a moje šťastie keby som akurát pri rozbehu nepotkla. S výkrikom som so sebou stiahla aj Paťu a s hrmotom sme dopadli na zem. A začali sme sa smiať. Tak ako to vieme len my dve.

-čo tu robíš tak skoro ráno?- Nado mnou sa ozval vyčítavý chlapčenský hlas.

Pozrela som sa hore. Tomáš.

-Aj ja ťa zdravím. Prišli sme sa korčulovať. Tak ako každú nedelu. A ty tu robíš čo hm? Vidím že si si už nabalil nejakú babu.-

-Do toho ťa nie je nič.-

-Ako chceš.- postavili sme sa a pokračovali dalej. O pár stoviek metrov sme narazili na lavičku. Sadli sme si na nu a prezerali sme si odreté dlane.

-Prečo bol na teba taký... taký nepríjemný?- ozvala sa Paťa.

-No ja.. ani neviem..Ono to je úplne inak ..-

-No tak Nina mne to možeš povedať...-

Tak som jej to povedala. Všetko. Po lícach mi (opäť) stekali slzy. Raz som si povedala že už nebudem plakať, že som silná. Moc dlho mi to teda nevydržalo. Som príliš emocionálna.

Paťa mi celý čas pevne držala ruku a s pochopením a s lútosťou na mna hladela so svojimi velkými modrými očami.

-To bude dobré....- klasické slová útechy hovorila zakaždým ked som sa nadychovala. Vždy som sa smiala na takýchto prázdnych rečiach, ktoré sa hovorili vo filmoch. Viem ale, že ona to myslí úprimne.

Po takejto našej emocionálnej chvílke, ako to my nazývame , sme išli domov.

Akurát som šla okolo školy ked som začula hrmenie. A zrazu záblesk. To som tú búrku nevidela už predtým? Prišla naozaj rýchlo. Opäť sa ozvalo ničivé zaburácanie a vzápätí blesk.

Domov som to mala ešte poriadny kusisko tak som si to namierila k najbližšej zástavke,ktorá bola pri blízkom obchode. Rozbehla som sa a z temného neba začali padať prvé velké kvapky.

Ved meterologovia nehlásili žiadne búrky! Opäť im to vyšlo, pomyslela som si ironicky. K zastávke som pribehla už celkom mokrá. Prudko som zastala.Musím zavolať rodičom! Oni si na takéto veci potrpia.. Mobil som však nevedela nájsť. Pravdepodobne som ho nechala doma. Už som sa šla skryť pod plechenú strechu zastávky, ked ma zrazu oblial studený pot. Na zastávke sedel Tomáš a díval sa priamo na mna.

Ahojte. Ospravedlnujem sa za gramatické chyby ale moj extra super počítač nemá natolko vyvinutú klávesnicu... :D