REAL LOVE ✔

1*

Príjemné čítanie :)
LAUREN

"Sú ... sú tie šaty dobré?" opýtala sa ma už asi po piatykrát moja sestra Marry.

"Sú pekné." odpovedala som jej s falošným úsmevom v plnej paráde.

"Lau, ale ja to myslím vážne. Tvoja fráza 'Sú pekné.' je už otrepaná. Povedala si to už na minimálne troje šaty. A ja nehľadám pekné, ale dokonalé."

V tom jej do reči skočila naša mama.

"Sú dokonalé. Myslím, že sa budú páčiť aj Chazovi." hovorila presvedčene.

"Myslíš?" opýtala sa Marry s jej dokonale žiarivým úsmevom.

"Ale prosím ťa. Chazovi by si sa páčila, aj keby si na sebe mala len vrece od zemiakov." posmešne som sa zasmiala, na čo sa ma mňa Marry aj mama škaredo pozreli.

"Mala by si to začať brať aspoň trochu vážne." mama sa ma mňa pozrela prísnym pohľadom.

"Ja to myslím vážne. Chaz bude jej manžel. Mal by vedieť a vidieť ako Marry vyzerá bez drahých šiat a líčenia."

"Lauren!" ozvala sa mama výhražne.

Len sa z hlboka nádychla a odpochodovala do inej miestnosti svadobného salónu.

"Lau." Marry zašepkala moje meno.

"Marry, ja viem čo chceš povedať. 'Chcem len dokonalú svadbu, s dokonalou tortou, s dokonalými šatami a dokonalou atmosférou. Nekaz mi to prosím.' Ale ja ti to nekazím. Len poukazujem na to, ako si to všetko komplikuješ." Týmito slovami som na seba upútala Marryinu pozornosť. Pomaly som sa presunula k jej telu.

"Tvoje šaty, sú krásne. Prekrásne." končekmi prstov som prešla po čipke na páse šiat. Potom som pokračovala v rozprávaní. "Ja sama také nikdy mať nebudem." zasmiala som sa, no Marry len pokrútila hlavou.

"Lau, to nehovor. Viem, že svadby, či vôbec vzťahy medzi mužom a ženou ti nie sú moc blízke. Ale toto je moja svadba a... podľa mňa bude dokonalá. A aj tá tvoja raz bude." Pohladila ma po líci. Zrazu ma schladil studený strieborný zásnubný prsteň.

"Moja svadba?" trochu som sa uchechtla.

"Samozrejme." zasmiala sa a prešla do prezliekacej kabínky, kde mala zložené svoje oblečenie.

"Chcem tým povedať... Aj ty si raz nájdeš toho svojho vysnívaného princa, ktorý bude pre teba všetkým a budeš s ním chcieť mať svadbu, deti a iné záležitosti." odpovedala a opäť sa hlasno zasmiala.

"Marry. Nie som ten typ. Ja vlastne nie som žiaden z tých 'romantických' typov. A sama vieš, že od svojich sedemnástich rokov som nikoho nemala. Proste už mužom neverím. Nikdy nebudem už nikomu veriť tak, ako som verila Lukeovi." povedala som na rovinu, zatiaľ čo som jej pomáhala rozopnúť zips na svadobných šatách.

"Luke je uzatvorená kapitola Lau. Je to už... 7 rokov, čo nikoho nemáš. Ja... je mi to blbé sa ťa to spýtať, ale nechýba ti TO?"

"Tým myslíš sex? Nie! Teda, možno trochu, ale popri mojej práci nemám čas premýšľať nad TAKÝMI VECAMI." len prikývla.

"No ide o to, že keď ťa Luke sklamal, neznamená, že ťa sklame aj ďalšia osoba, s ktorou budeš mať viac spoločného a prežitého. Pozri na mňa a Chaza. Sme spolu šťastný."

"Ja už ani neviem čo to znamená 'BYŤ ŠŤASTNÝ!'. A ty a Chaz? Áno, je pravda, že ste spolu šťastný, ale... To nie je to práve pre mňa." priznala som, Marry len pokrútila hlavou.

"A čo je to, čo ty chceš? Čo je práve pre teba?" opýtala sa ma po smiechom.

"Ja... poviem ti to dnes doma. Týmto ťa pozývam ku sebe na čaj." Naše pohľady sa v tom stretli.

"Jahodový!" skríkli sme obe naraz.

"Tvoje pozvanie prijímam." prikývla Marry.

V tom sa pri kabínkach objavila naša mama.

"Tak čo? Vybrala si si?" opýtala sa s miernym úsmevom.

"Vlastne áno. Berieme tieto." prstom ukázala na tie šaty, ktoré si práve vyzliekla. Čiže tie posledné, ktoré si skúšala.

———

Sedeli pod spolu na gauči. Teda ja som sedela a Marry ležala tak, že mala svoju hlavu položenú v mojom lone.

"Tak, kto by bol pre teba ten pravý?" opýtala sa sa ma Marry a neskôr si odpila zo svojho čaju.

Vlastne som nevedela odpovedať na jej otázku.

"Tak, čo výzor?" opýtala sa ma po chvíli ticha.

"Mal by mať tmavé, priam čierne havranie vlasy." úplne som si ho v mysli predstavovala.

"Ďalej. Chcem podrobnosti!" skríkla Marry.

"A mal by mať žiarivo zelené oči. Boli by krásne. Doslova by som sa v nich strácala. Potom jeho pery. Tie dva ružovučké vankúšiky. Mäkké, plné a veľmi príjemné. Mal by ostré črty tváre. Vyzeral by mužne. Stavba tela... mal by isto nejaké svaly, no nie ako nejaký kulturista." pomaly, ale isto som sa nad svojou predstavou rozplývala.

"A čo povaha?" opýtala sa Marry. Jej tón hlasu taktiež prezradil, že ju jej predstava môjho idola nenechala len tak. Možno by sa jej tiež takýto typ muža páčil. Isto áno...!

"Bol by milý. Ochranársky. Tváril by sa tvrdo, no v duši by bol romantik."

"Och, to znie tak... sladko?" zasmiala sa Marry a ja som prikývla.

"Ty nie si celá z kameňa, na akú sa hráš." Povedala ohromene, na čo som na ňu hodila urazený výraz.

"No aj tak, nikdy takého chalana nespoznám." povedala som sklamane.

"Čoby nie." pozrela som sa na ňu nechápavo.

"Ako keby zoznamky na internete neexistovali." opäť si odpila. Len som sa zasmiala, myslela som si, že to berie ako vtip. No Marryin výraz sa vôbec nezmenil, myslela to vážne.

"Nie! To nemyslíš vážne! To neurobím!" povedala som, akoby to bol ten najväčší nezmysel na svete.

"Prečo nie? Skús to!" popohnala ma Marry.

"Proste nie." zasmiala som sa.

"Si posratá!" smiala sa na mne.

"To nie je pravda." svoje ruky som si založila na prsiach.

"Nie? Ak nie, tak to urob."

V tom sa moje myslenie akoby zastavilo. Som na niečo podobné pripravená? ...

Pomaly som sa načiahla po svoj notebook, ktorý ležal na mojom konferenčnom stolíku.

"Čo robíš?" Marry nechápala moju reakciu.

"Idem sa zaregistrovať na nejakú zoznamku." povedala som ako keby to bola samozrejmosť.

"Neverím."

A uverila, až keď som začala vyplňovať dotazník ohľadom hľadania partnera.

"Ty si sa tuším zbláznila!" rozosmiala sa Marry.

"To bol tvoj nápad sestrička." odpovedala som a následne na to som klikla na kolónku ZAREGISTROVAŤ!

Dúfam, že sa vám 1. časť páčila. Ak áno, zanechajte komentár alebo vote.
-Lucy:)