REAL LOVE ✔

4*

V médiach- LAUREN :)
Príjemné čítanie :)
LAUREN
Posledný krát som si odpila zo svojej kávy a postavila sa od svojho pracovného stola.

"Takžeee?" Opýtala sa ma Denis a ja som prikývla.

"Už dnes." Zašepkala som ako odpoveď.

Navliekla som na seba svoje bledohnedé sako, pod ktorým boli ukryté moje krémové šaty, končiace nad kolenami. Prezula som sa zo svojich pohodlných papučiek do topánok s vysokým opätkom a otočila sa k zrkadlu.

"Ten z teba nespustí oči." Zasmiala sa Denis, zatiaľ čo zakladala isté spisy papierov do šanónov (dosiek).

"Podľa mňa je to príliš. Vyzerám, akoby som išla na pracovný pohovor. A pritom idem len na kávu s pánom NEZNÁMIM." Po svojich perách som prešla tmavočerveným rúžom.

"Sestrááá! Si sexy!" Skríkla po mne Marry, ktorá práve vošla do našej kancelárie.

"Marry, čo tu robíš?" Opýtala som sa prekvapene a zároveň nechápavo.

"Idem sa s Denis dohodnúť na práci ohľadom tej záhrady, ktorú chceme s Chazom nechať vybudovať. A ty sa tuším chystáš na rande." Štuchla do mňa prstom.

"Nie je to rande. Je to skôr schôdzka. Ani neviem ako ten chlap má vyzerať." Zasmiala som sa, no Marry len pokrútila hlavou.

"Isto to bude nejaký veľmi príťažlivý muž, ktorý bude mať slabosť pre brunetky v obtiahnutých slušných šatách." Snažila sa ma povzvudiť.

"Jasné Marry. Presne tak to bude." Odfrkla som, nasadila si na oči slnečné okuliare a vybrala sa ku vchodovým dverám.

"Možno to bude 50 ročný starý ožratý chlap a bude nejako psychicky narušený. No to sa nedozviem, ak tam neprídem." Zasmiala som sa a vyšla z kancelárie.

"Zlom väz!" Zakričala za mnou Denis, no to som bola už mimo miestnosti.

Prešla som cez milióny rôznych uličiek, po niekoľkých námestiach až som zastala pred kaviarňou Sinai. Posledný krát som vydýchla a vstúpila do malej, ale za to útulnej kaviarne.

"Ahoj Vicky!" Pozdravila som svoju dlhoročnú kamošku, ktorá pracuje v tejto kaviarni ako čašníčka.

"Ahoj Lau." Pozdravila ma, no mysľou bola niekde úplne inde.

"Vicky, čo sa deje?" Zasmiala som sa. Bola totálne duchom neprítomná.

"To ten chalan. Je to kus." Pohľadom ukázala na chalana sediaceho v rohu kaviarne.

"Nie je to môj typ." Zhodnotila som, i keď som sa o neho ani nezavadila pohľadom. No to som ešte nevedela, že sedí na mieste, kde sa mák stretnúť s NÍM.

"Sedí tu už asi 10 minút a objednal si len pohárik whiskey." Zašepkala Vicky zasnene.

"Vy tu predávate whiskey?" Bola som mierne zaskočená. Veď v kaviarni nepredávajú alkohol... či?

Aj tak ma nevnímala. Len som nad ňou pohodila rukou a s pretočením očí sa vybrala sadnúť si ku stolu, pri ktorom sa máme stretnúť.

Je to stôl s číslom 5, úplne vzadu vedľa okna. A až vtedy som si všimla, že tam sedí ten chalan. Ten o ktorom hovorila Vicky.

Zľahka som si odkašľala a začala.
"Ehm, prepáč." Upútala som jeho pozornosť, pozrel sa na mňa. "Ale toto je moje miesto. Mám sa tu s niekym stretnúť." Povedala som s miernym strachom v hlase.

"Lauren Brown?" Opýtal sa ma jeho hrubší chrapľavý hlas. Znel trochu prefajčene.

"Vy ste... teda ty.... to si ty?" Opýtala som sa celá v rozpakoch.