REAL LOVE ✔

8*

Príjemné čítanie :)
LAUREN
"Dlho sme sa nevideli..." zašepkal mi Trevis do ucha.

"A po tejto hodine tanca sa zase dlho neuvidíme, Rómeo." Žmurkla som na neho a poslala mu vzdušnú pusu.

"Ale Lauren,... po svadobnej ceste tvojej sestry sa spolu zasnúbime, samozrejme podľa dohody a.... však to ďalej poznáš." V tom mi zabehlo.

"Zásnuby?! Ale ja...nie... ugh! Mám už priateľa." Vypustila som z úst, ani neviem ako.

"Vymýšľaš si! Nikdy som ťa s nikým nevidel. A dobre viem, že nie si ten typ, ktorý skáče chalanom do postele." Zasmial sa, no ja som pretočila očami.

"Nič o mne nevieš." Zasmiala som sa a s jeho pomocou urobila otočku.

"Viem viac, než si myslíš." Svoju ruku posunul z môjho pásu nižšie, na zadok. Ja som mu ju však ihneď vrátila naspäť, na pôvodné miesto.

"Nevieš ani zďaleka nič." Odstrčila som ho od seba a išla smerom ku šatniam.

V šatni som sa ešte raz pozrela na hodinky... 14.56! S Justinom sa mám stretnúť o 15tej!!!

"Dofrasa!" Zanadávala som, popri prezliekaní. Snažila som sa prezliecť čo najskôr, aby Justin dlho nečakal.

Na moje neštastie ma hneď pri východe odchytil Trevis.

"Zabudla si sa rozlúčiť!" Zrýchlil krok, aby ma dobehol.

"Nechaj ma Trevis!" Vyšla som z budovy a vyhliadala Justina. No on nikde!

"Lauren!" Skríkol po mne poslednýkrát Trevis.

"Trevis! Kedy pochopíš, že MY nikdy nebudeme! V pätnástich som ťa už raz odmietla pred celou školou! Nestačilo ti to? Nebolo to dosť jasné?" Trevis sa len krivo pousmial, no v tom jeho úsmev spadol k zemi a mňa objali dve mohutné ruky.

"Justin." Jeho meno ledva prešlo pomedzi moje pery.

"Obťažoval ťa?" Pohľadom ukázal na Trevisa.

"Nie." Môj hlas sa preveľmi chvel.

"Takže toto je ten tvoj priateľ?" Zasmial sa Trevis a moja tvár razom očervenela.

"Maj sa Trevis." Zašepkala som a automaticky vykročila preč. Preč od nich. Od Trevisa a Justina tiež... Nie, že by mi niečo urobil, ale je to celkom dosť trápna situácia.

"Lau, no ták! Čakaj!" Zakričal za mnou Justin a následne som započula doliehajúci dupot. Bežal za mnou.

V tom sa jeho paže obmotali okolo môjho tela a už nebolo cesty úniku.

"Lau, chýbala si mi. No moja otázka je ... Chýbal som ja tebe?" Jeho stisk na mojich bokoch spevnel. Svojimi nechtami som prešla po jeho stehne.

"Ani si nevieš predstaviť." Zašepkala som tak, aby ma počul len on.

"Ale viem. Nechala si ma tam stáť ako debila." Zasmial sa a ja s ním.

"Prepáč." Voľnou rukou som mu vošla do vlasov.

"Takže, neodpovedala si mi na otázku. Budeš moje dievča?" Opýtal sa nervózne. Opäť.

"Áno." Prehovorila som po chvíĺke ticha, následne sa zasmiala a dala mu menší bozk na líce.

"To som rád." Zašepkal mj do ucha, odtiahol sa odo mňa a ruka v ruke sme prešli ku jeho autu.
-----
Práve sedíme u Justina v obývačke, na koberci a popíjame sirupovú vodu.

"Budem ťa musieť naučiť bozkávať! Takto to ďalej nejde." Jeho reakcia ma prekvapila.

"Ja sa viem bozkávať." Povedala som urazene.