Peking

19 0 0
                                    

"Y/N!" povedal hlasno oco.
"Poď sem!" Išla som teda dole aby som zístila čo oco chce. Hlas sa ozýval s obývačky tak som tam išla a bol tam môj brat aj s otcom.
"Y/N sadni si" povedal oco a ja som si myslela že sa niečo deje.
"Zajtra odlietame tak sa zbal"
Pozrela som sa naňho nechapavím pohľadom a opýtala som sa.
"Kde?!" Pozrel sa na mňa a vravel.
"Do pekingu predsa" Nevedela som prečo tak som sa ho to opýtala a on vravel že kôli olympijským hrám.
Oco je totiž tréner a môj brat je Šimon Nemec.
"Tak dobre" povedala som.
Išla som do izby a išla som sa zbaliť a rozmýšľala som nad tým že uvidím hokejistov, hrám totiž hokej a aspoň môžem s niekym trénovať no neviem či bude mať niekto čas keď budú tie olympijské hry. Keď som sa zbalila tak som išla už spať.
Ráno ma už budil Šimon lebo sme zaspali. Tak som sa rýchlo obliekla, zobrala si kufor a išla dole. Otec už bol von pri aute a dával tam veci tak som za ním išla, dala som mu môj kufor a sadla si do auta.
Keď dal oco všetko do kufra tak sme už vyrazili na letisko.
Už sme tam boli lebo letisko máme tak 15 minút od nás a rýchlo sme utekali aby sme nezmeškaly let.
Dobehli sme ku lietadlu ktoré bolo súkromné a už boli všetci dnu a čakali len na nás. Vošli sme do lietadla a oco išiel k ostatným kolegom a ja zo Šimonom sme išli k hokejistom boli voľné len dve miesta jedno pri Samovi a druhé pri Jurajovi. Šimon si sadol k Samovi a ja som išla za Jurajom. Nevadilo mi to lebo som ho už poznala.
"Ahoj môžem si tu sadnúť" povedala som s úsmevom.
"Jasné poď" povedal a usmial sa.
Sadla som si a celú cestu sme sa rozprávali.
"Za chvíľu prestávame" ozvalo sa s reproduktorov lietadla.
Keď sme pristali tak mi podal kufor z hora lebo som tam nedosiahla.
Vystúpili sme a oco bol pri kolegoch a rozprávali sa. Na šťastie tu neboli žiadny novinári lebo tu nemohli ísť.
Išli sme teda k autobusu a Juraj sa ma spýtal či nejdem zase k nemu.
Povedala som áno a bola som rada že so mnou chce sedieť.
Prišli sme s autobusom k hotelu a išli sme na recepciu tam nam dali kľúče od izieb a tréneri nás rozdeľovali. Na izbách sme mohli byť maximálne po 4. a najmenej po 2. Tak nás rozdelili a bola som na izbe so Samovou sestrou Sašou.

Ahoojtee! Toto je prvý part tohto príbehu. Dúfam že sa vám páčil. Budem sa snažiť vydávať party každý deň.

Juraj SlafkovskyDonde viven las historias. Descúbrelo ahora