Black Lies

Santiago?

4 roky neskôr:

Žijem stále v Taliansku, za štyri roky sa toho stalo dosť môj otec sa ku mne nepriznáva kôli nesplnenej misii s Hernandezom.
Pred rokom som sa stala najlepšou priateľkou Violi Hernandez.
Nikdy som u nich doma nebola no strednú školu práve ukončujeme a ona usporiadala párty.
Na ktorú sa práve chystám.
Liam somnou býva v našom byte našiel si prácu v jednom z klubov pri byte aby sme nevyzerali podozrivo.
Musela som si zmeniť priezvisko kôli mojej misii.
Avyana Santiago.

Avyana má význam sily a silnej prekrásnej ženy.
Aspoň tak mi to vždy Liam hovoril.

Keď už sme pri ňom prapve prišiel domova hodil sa na moju postel.
„ Nemám ísť stebou? preistotu?"
zazrela som naňho, zodvihol ruky do obranného gesta a zakril sa mojou dekou.
„ Ale možeš mi pomosť vybrať ktoré šaty si vezmem" otvoril jedno oko a ja som sa zasmiala.

„ No takže mám na výber medzi bielimi, počkaj idem si ich obliecť" vbehla som do kúpelne a navliekla na seba biele šaty ktoré boli klasické, ťahali sa až po zem no boli pekné...

„ No čo?"
Liam si ma chvíľu prezeral a potom zápirne pokrútil hlavou.
„ Keby máš blond vlasy a nie ten uhlík na hlave-"
„ To je tmavo hnedá!"
len sa zasmial a ja som si šla skúsiť ďalšie čo boli čierne šaty.

„ Tieto?"
„ Môže byť"
prižmúrila som naneho oči.
„Liam ak tam bude jej brat a budem mať šancu sa dostať inak ku papierom tak potrebujem vyzerať nie len „ Može byť"."
„ Zavolaj Ví a spýtaj sa jej čo si oblieka"
prevrátila som nad ním
očami a zavolala Viole.

„ Ahoj!"
„ Ahoj, potrebujem radu lebo Liam je nápomócny ako hovno na chodníku"
Liam na mňa vrhol pohľad a Viola sa zasmiala a pustila kameru.
Bola v jej izbe a na sebe mala také isté šaty ako ja len v bielom.
„ Si robíš srandu!" zasmiala som sa s ňou a ukázala jej moje šaty.
„ Ana zober si tieto chalani z teba nespustia oči. Pre boha keby nechodipm s Mikom tak idem po tebe ako vlk po udenom" rozosmiala som sa a Liam sa pridal sadla som si na postel a dala mobil Liamovi ktorý sa zatiaľ rozprával s Viou keď som si natočila vlasy.

Liam ma nakoniec zaviezol ku Vie domov o pól hodinu skor aby mi to tu ukázala.

„ No tak napravo má môj otec pracovňu, v preklade alkohol nikdy si prácu neberie domov. No a to sa dostávame k môjmu bratovi. Toho neuvidíš bez toho aby nepracoval ak nepracuje tak buď leží na smrtelnej posteli alebo je mŕtvy" zasmiala som sa.
„ Všetci bývate tu? Aj tvoja mama?"
spýtala som sa jej a ona len prikývla zatiaľ čo ma viedla na poschodie po obrovských schodoch.
Všetko sa to tu lesklo bolo to tu všetko bielej farby a tak čisté že som sa videla v odraze podlahy.
„ Tu majú izbu moji rodičia" ukázala na prvú izbu vpravo a oproti mali hosťovské izby.
„ Tuna mám izbu ja" ukázala nalavo boli sme už skoro na konci chodby, keď sa dvere z posledných dverí otvorili.

Zadržala som dych keď som uvidela muža a jeho tvár a telo bolo ako vytesané do kameňa, mal ostré črty tváre a na jeho sánke ktorú zatínal ako sa ku nám blížil, by mohli krájať skali.
Na sebe mal namieru ušitý čierny oblek a medzi prstami v pravej ruke držal cigaretu.

„ Alessandro spense quella sigaretta! Sai che non puoi fumare qui! E ho una ragazza qui."
rozkričala sa po ňom a on sa na moment zastavil a prezrel si ma akoby si až teraz uvedomil že tu stojím.
( preklad: Taliančina- Alessandro zahasil tú cigaretu! Vieš, že sa tu nesmie fajčiť! A mám tu priateľku.)

"Viola vai a urlare nell'orecchio di qualcun altro e per quanto la riguarda non mi importa di nessuna delle tue amiche quindi torna a letto"
prěiel okolo nej a pri mne sa nachvíľu zastavil prezrel si ma od hlavy po päty a podal mi cigaretu.
( preklad: Taliančina- Viola choď vrieskať do ucha niekomu inému a pokiaľ ide o ňu nezaujíma ma žiadna tvoja priateľka tak zase zalez)

„ Vieš je neslušné hovoriť o niekom v inom jazyku a ešte pred ním" vzala som si od neho cigaretu a zašla do Violinej izby.