Black Lies

Back in Russia

„ Kde je Liam?"
spýtala som sa Adama keďže Alessandro odišiel niekam.

„ V Rusku"

„ Čo?!"
Preto som sa mu nemohla dovolať...

„ Museli sme sa ho zbaviť, je u tvojho otca" hlavu som si zložila do rúk a vydýchla si. Liam je v Rusku.
Som sama u najobávanejšieho a najnebezpečnejšieho mafiána na celom svete.

„ Prečo?" spýtala som sa potichu
„ Prečo ste sa ho zbavili?!"

„ Mohol by niečo počuť alebo spraviť"

„ To môžem aj ja" vzhliadla som ku nemu a hodila po ňom pohár s vodou, pohár sa rozbil o stenu, ten parchant sa stihol uhnúť.
Moje ruky sa ocitli za mojim chrbtom a pár pevných rúk som pocítila na mojom zápästí. Cítila som jeho dych na mojom krku.

„ Dávaj si pozor, čo spravíš. Keby chcem bola by si mŕtva" to mi je jasné.

„ Tak prečo nie som?! No tak! Zabi ma!"
keď moje ruky pustil otočila som sa a on v ruke držal pištoľ, odistenú.

„ Alessandro" prehovril Adam varovným tónom no jeho to nezaujipmalo pozeral mi priamo do očí, nepohla som sa no moje kútiky úst vystrelili hore.

„ Strielaj"

Neprehovoril a zložil zbraň hneď po tom čo venoval pohľad Adamovi.

„ Bojíš sa, priznaj si to. Bojíš sa čo by sa stalo keby ma zabiješ. Vieš že mam cenu"
prikročila som ku nemu a pozerala som sa mu zdola do očí, bol odomňa dosť vysoký.

„ To ti povedala tvoja matka?"
zarazila som sa moja ruka automaticky vyletela k jeho tvári no nestihol ma zastaviť. Keď sa na mňa po facke otočil pousmial sa.

„ Pozdrav-"
„ Alessandro prestaň" varoval ho Adam.

„ Zhni v pekle, il pene"
sotila som doňho no on sa ani nepohol a to bol ten moment keď ma Adam vzal za seba. Alessandro sa nestihol zastaviť a vratil mu.
Nezáležalo mi na Adamovi no pomohla som mu sa postaviť.

„ Som v pohode, nemusíš mi pomáhať"
keď som sa obzrela Alessandro tam už nebol.

„ Hmm" chvíľu som sa na Adama pozrela a potom som vytiahla ľad z mrazničky a podala mu ho.

„ Vrátim sa do izby, keby niečo nechodte zamnou" s úsmevom prikývol a ja som sa vrátila do izby

znova už po piaty krát som vytočila Liamove číslo no on nikdy nezdvihol.
Som sama, v Taliansku...
Liam je v Rusku.

Môj mobil začal zvoniť a keď som sa pozrela na volajúce meno moje srdce sa zastavilo. Otec.
Nechala som to chvíľu zvoniť a potom som zobrala všetkú odvahu a príjmula hovor.

„ Ava"

„ Liam?"
moje srdce asi plakalo od radosti.
„ Liam, si v poridku?"

„ Som v poriadku. Čo ty? Nemohol som odísť z izby a skoro ráno ma odviezli na letisko a poslali do Ruska"
počula som ako zrýchlene dýcha.

„ Chýbaš mi, Liam som tu sama."
po tvári mi stieklo niekoľko sĺz od smútku alebo šťastia že ho počujem, nevedela som čo cítim skôr.

„ Nájdem spôsob ako ťa odtiaľ dostať, neboj sa. Pracujeme natom."

„ Je tam otec?"

„ Nie, zostavuje tým ktorý po teba pošle. Máme plán"
uľavilo sa mi.

dvere sa rozrazili a v nich stál Adam.
„ Byť tebou tak by som sa zastavil skôr než prezradíš niečo ďalšie"
prešiel ku posteli a vytrhol mi mobil z ruky a rozobral ho na malé čiastky.

„ Nie! Adam, prosím"
teraz to bol smútok a hnev.
Plakala som klakla som si na zem a pozbierala všetky časti čo z mobilu ostali.
To nedám dokopy.

„ Pravidlá sú pravidlá" na päte sa otočil a vyšiel von z izby no predtým sa zastavil.
„ Obleč si tieto šaty trochu sa prevetráme" a už ho nebolo.

o hodinu som sedela v izbe v kúte so slzami v očiach, zobrali mi Liama a uniesli ma. Vedela som že nedopadnem dobre keď nato prídu no stále by ma mohli rovno zabiť.

„ Už si- Prečo nie si oblečená?"

„ Strč sa doriti" odsekla som.

„ Obleč si tie prekliate šaty a pohni si, inak to Liam schytá"
zodvihla som hlavu a pozrela mu pevne do očí.

„ Máte u nás špióna, že?"
len sa pousmial a kývol hlavou na tie šaty.

Prezliekla som sa do tých šiat a višla z izby v dome nikto nebol a keď som vykukla von pred domom stál Adam s Alessandrom a o niečom sa rozprávali zatiaľ čo Alessandro bol opretý o auto a fajčil cigaretu.

„ Daj si toto na seba" podišiel ku mne Adam a ukázal mi dlaň.
Bol tam nádherný náhrdelník úplne jednoduchý s malým zirkónom ktorý bol bielej farby.

„ Chcete ma sledovať?"
Alessandro s úšknom len mykol ramenami a Adam mi ho zatiaľ zapol.
Odhodil cigaretu a prešiel na stranu vodiča.
„ Nastúp si" Adam mi otvoril dvere spolujazdca a ja som si prichytila som si moje čierne šaty a nastúpila do mercedesu.

Alessandro mi zaviazal oči asi na dvadsať minút aby som nevedela kam ideme no auto zachvíľu odstavil pred obrovskou vilou.

„ Neprehovoríš pokiaľ to nebude nutné a budeš sa držať pri mne, rozumieš?"
prikývla som
„ Sú tam nebezpečný ľudia a potrebujem niečo vybaviť nesprav scénu"

Vila bola obrovská všetko tu bol predražený a elegantný nábyok všade tu boli muži v oblekoch a zatiaľ som si všimla asi dve ženy.

„ Ciao! Som rád že si prišiel" podišiel ku nám nejaký postarší muž mohol mať okolo pätdesiatky.
Mal bielu košeľu a čierne nohavice sako mal prehodené cez predlaktie a keď si ma všimol tak si ma premeral.

„ Kto je táto krásna mladá dáma?"
Hernandez mi venoval pohľad keď nakoniec prehovoril.
„ Moja priateľka, Anna"
zazrela som naňho no muž sa natiahol po mojej ruke a pobozkal jej chrbát, mala som pocit že sa povraciam keď sa mi neustále pozeral na prsia.
Naozaj sú to prekliate šaty.
„ Oh, ospravedlnte ma hneď budem u teba musím ísť pozdraviť Tikonyovcov." s tými slovami zmizol.

„ Čo si spravil? Prečo si povedal že som tvoja priateľka?" zavrčala som naňho keď sme sa vzdialili od ľudí.
„ Vieš čo všetko sa môže stať ak sa niekto dozvie kto som alebo ma niekto spozná?"
oprel sa o trám dverí a založil si ruky cez hruď zatiaľ čo ma sledoval.

„ Veď si chcela aby som ťa ráno zabil, toto bude vätšia sranda sledovať" pousmial sa ešte väčšmi a ja som mu mala chuť vyškriabať ten úsmev z tváre skôr než by sa mi z neho podlomili kolená.

„ Poď, zachvíľu mám schôdzku"