Black Lies

Puppy

Sedela som v kúte miestnosti zatiaľ čo sa za veľkým stolom rozprávalo asi dvadsať mužov, vedela som že asi trištvrtina ani nepočúva a sleduje ma.
Hernandez zato na mňa ani nepozrel.
Po chvíli ma to prestalo baviť a odišla som to už som si bola istá že ma sledovali všetci...

Z tácky pri hlavnom stole som si vzala pohár s whiskey a vypila to až do dna.

„ Mamma mia! Slečna vy pijete ako keby máte v bruchu sud" pristavil sa pri mne nejaký starý pán.

„ Alfonzo Quinett" podal mi ruku, nechcela som byť neslušná a tak som ju prijmula.

„ Anna" muž sa pousmial a podal mi ďalší pohár s whiskey.
„ Ďakujem" rýchlo som sa usmiala a vzala si flašu ktorú držal čašník čo práve dolieval do ďalších pohárov.
Na päte som sa otočila a odišla do záhrady ktorá bola obrovská.
Všade boli palmy a pekne zostrihané kríky, kvetiny tu mali všeliaké farby, chvíľu som sa prechádzala no nakoniec som sa posadila pri fontánu ktorá bola v strede obrovskej záhrady.

Premýšlala som akoby som sa odnich dostala no všetky možné plány mi rýchlo skrížila moj koniec smrťou.
Aj keby sa mi podarí saod nich dostať skôr či neskôr by našli spôsob ako sa ku mne dostať a skončila by som v nejakom lese šesť metrov pod zemou.

Počúvala som hudbu ako ku mne doliehala z tej vily a pozerala do okien tancovalo tam kopu ľudí a v oknách sa mihali tiene roznych postáv no ženy som nevidela.
Keď som sa pozrela na flašu Danielsa bola z polovice prázdna a ja som cítila ako mi alkohol pulzuje v krvy.
Priložila som si flašu k perám a odpila si.
Potom som stratila pojem o čase a prezrela si okolie, všade bola už tma jediné svetlo ktoré ku mne doliehali bolo svetlo mesiaca a hlasitá hudba z vily.

„ Avyana!" prudko som otočila hlavu doprava a hneď to ťažko oľutovala.
„ To si vypila skoro celú flašu?!"
vytrhol mi ju z ruky a hodil ju niekam do trávy a schmatol ma za predlaktie.
Chyba, moje nohy boli ako zo želatíny.
Skončila som na zemi, Hernandez bol kúsok predomnou no keď som spadla tak sa otočil a prevrátil s povzdychom oči.

„ Nabudúce ak sa budeš chcieť prepiť tak si zvoľ iné miesto než v obrovskej záhrade a pri dome plným mafiánmi."
zodvihol ma na ruky protestovala som no nepomoholo mi to bol silnejší a ja opitá.
Položil ma na sedadlo do auta a zapol mi pás, auto obišiel a naštartoval.

„ Ako si sa dostala ku tej flaši?"

„ Daal mi ju takýý milý pán v oblekuu"
zasmiala som sa a pozrela sa na neho, videla som ako práve pretočil očami no pousmial sa. Alessandro bol síce debil ale aspoň bol nádherný.
A to ma štvalo.

„ Pospi si máme dlhú cestu" neodpovedala som mu len som si položila hlavu ani neviem do ktorej strany a zaspala.

S myknutím som sa zobudila keď Alessandro prudko zabrzdil.
Zápcha. Stáli sme v niekoľko kilometrivej zápche.

„Ako dlho som spala?"
pozrel sa na mňa akoby si až teraz spomenul že som tu.

„ Ehh, asi pól hodinu." pozrel sa na hodiny a potom znova na mňa
„ Je ti lepšie?"
prikývla som, myslela som že mi bude zle no nič mi nebolo cítila som ešte stále alkohol v krvy no nie až toľko.

„ Môžem si zapáliť?" spýtala som sa chvíľu mlčal no nakoniec prikývol, pootvorila som okno  a zapálila som si červenú malborku.
Podala som mu cigaretu a on si ju zapálil tiež.

„ Ako dlho fajčíš?" spýtal sa ma
„ Od štrnástich, uvoľňuje ma to a lepšie sa potom sústredím. Ty?"

„ Šestnásť" usmial sa a s úsmevom na perách povedal „ aspoň vieme kto je tu slušnejší" uchechtla som sa, prezerala som si ľudí v autách boli unavený, videla som ako privierajú oči, niektorý sa rozprávali so spolusediacim a iný zas prevracali očami a trúpibili na autá stojace pred nimi. Uvedomujú si tý ľudia vôbec že im to nepomôže?

Alessandro pozrel do spätného zrkadla a vyhodil smerovlu doprava.
Autá sa uhíňali idúcej sanitke, čakala som že Alessandro zostane stáť no on vyštartoval hneď za sanitkou držal sa tesne za nimi, autá trúbili no Alessandro to vedome ignoroval.

„ Nie je to trestné?" spýtala som sa keď sanitka začala spomalovať.
„ Je, no mám svoje výhody" uškrnul sa a auto odstavil na kraj cesty.
Pozrel sa na mňa pevným pohľadom
„ Zostaň tu" predtým než som stihla odpovedať už zasebou zatvoril dvere a prešiel do predu.
Až teraz som si všimla auto prevrátené na streche, všade bolo sklo a krv ďalšie štyri autá boli len nabúrané nevyzeralo to na nich tak vážne no keď som sa pozrela kam smeruje Alessandro, bolo mi ťažko, jedno auto zišlo z cesty a bolo prevrátené v priekope.
Alessandro zastavil pár metrov pred autom a rozprával sa s nejakým policajtom ktorý sa pozrel mojím smerom. Jeho gestá a mimika mi hovorila že sa na niečom dohadovali a súviselo to somnou.
Moje ruky a nohy boli rýchlejšie ako môj mozog a zjavila som sa pri aute stála som ako prikovaná ku zemi keď
na mňa pozerali dve čierne oči zo zeme.
Bolo to malé šteňa celé od prachu a pokryté krvou.
Pozeralo na mňa a sedelo oproti mne, kvokla som si ku zemi a šteňa ku mne okamžite pribehlo, vzala som ho na ruky.
Bolo celé čierne a srsť malo zlepené od krvi, museli ho mať v aute pri tej nehode.
Sadla som si na kraj cesty a kašlala som n nejaké šaty šteňa som si položila na kolená a hladkala ho zatiaľ čo ono pomali zatvorilo oči a pokojne oddychovalo.

Počula som kroky a zodvihla hlavu nadomnou sa týčil Alessandro a pohľad mal upretý ma malom šteňati na mojich stehnách.
„ Odchádzame, nechaj ho tu"
Nemienila som ho tu nechávať napospas tým ľuďom buď by si ho nevšimli a nejaké auto by ho zrazilo alebo by si ho zobrali a utratili. Ani náhdou!

Alessandro už bol na druhej strane a nastúpil do auta keď som sa postavila a nastúpila so šteňaťom do auta.

„ Avyana daj toho psa von"
prehovoril hrubým a pevným hlasom, pokrútila som hlavou
„ Nemôžem, buď ho utratia alebo ho niečo zrazí, je malé nemôžem ho tu nechať"
„ Av-"
„ Buď si ho nechám alebo ma tu nechaj"
chvíľu bol ticho no potom prehovoril
„ Ak mi oští koberec ručne ho budeš drhnúť tak dokiaľ v ňom nebudem vidieť svoj odraz" zvýskla som a usmiala sa
„ Rozkaz"