Love Triangles [Short Stories] (SK)

0.1

Hyunjin × Seungmin × Jeongin

∆

Hyunjin pov.

Môj kamarát Jisung má oslavu a ja som pozvaný. Budú tam aj dvaja moji dobrí kamaráti Seungmin a Jeongin. Sú to moji najlepší kamaráti. Hovorím im všetko. Je tu, ale jedno tajomstvo, ktoré nevie nikto. A zatiaľ ani vy nie. ;)

Deň oslavy. Som pripravený vyraziť. Je pol siedmej a o siedmej oslava začne. Zobral som si kľúče, mobil a peňaženku a zamkol som za sebou dvere. Žijem sám v byte, mám 20, takže mám právo hej.

Prišiel som pred dom. Už vonku som počul hudbu z domu. Prišiel som ku dverám a zazvonil som. Po chvíli mi otvoril Jisung.

„Čau Hyunjin!" pozdravil ma a nechal ma vojsť dnu.
„Ahoj ahoj." odzdravil som ho a nasledoval do jadra davu. Prešli sme okolo skupiniek študentov a zastavili pri jednom stolíku. Bolo tam veľa alkoholu. Jisung nalial dva štamperlíky a potom mi jeden podal.

„Čo to je?" spýtal som sa ho pretože som podľa pachu nezistil čo mi nalial.
„Vodka." odpovedal mi. Na to sme si štrngli a kopli to do seba. Trochu ma striaslo, pretože som dlho nemal alkohol.

Po pár minútach niekto zazvonil. Jisung šiel hneď otvoriť a ja som ho nasledoval, pretože okrem neho som tam nikoho moc nepoznal.

Otvoril dvere a tam stáli Seungmin a Jeongin.
„Ahojte chalani." pozdravil ich Jisung a pustil ich dnu. Obaja pozdravili a vošli. Prechádzali okolo mňa a ja som sa na nich usmial. Potom som ich nasledoval znovu k stolíku s alkoholom kam nás Jisung zaviedol.

„Jeongin ty budeš?" spýtal sa ho Jisung. Jeongin ma stále len 17, takže by alkohol ešte nemal. Heh, nemal.

Jeongin sa na mňa pozrel.
„Hyunjin môžem ochutnať? Iba jeden." poprosil Jeongin so psími očami. Zavrtel som hlavou, že nie.
„Prosím Hyunjin." aj tak som mu nedovolil.
„Hyung~ Prosím." zbystril som lebo, no to hyung od Jeongina znelo sexy.
„Ach, no dobre. Ale iba jeden." Jeongin ma hneď objal a poďakoval. Usmial som sa nad jeho roztomilosťou. Jisung teda nalial štyri štamperlíky. Jisung sa postavil na stoličku a zakričal.
„Nazdravie všetci!" zdvihol štamperlík a potom to do seba hodil. Všetci zborovo zakričala 'nazdravie' a tiež vypili, čo mali naliate.

Jeongin to do seba hodil, akoby bol profesionál. No hneď potom ho striaslo a skryvil tvár. Ja so Seungminom sme sa zasmiali.

„Chcete ísť hrať fľašu? Spýtal sa Sung. Pozreli sme na seba no potom súhlasili. Pridali sa k namieste dvaja chalani. Ich mená boli Wooyoung a San, ak si dobre pamätám. Sadlu sme si do kruhu a Jisung doniesol jednu prázdnu fľašku. Položil ju do stredu a sadol si tiež.

„Takže, pravidlá. Na koho padne hrdlo si vyberá pravda alebo úloha a kto točí sa ho pýta alebo dáva úlohu. Kto neodpovie alebo odmietne úlohu. Musí sa napiť." dopovedal a už chcel ísť točiť no zastavil som ho.
„Počkaj, ale Jeongin nebude piť." upozornil som ho.
„Nebude pokiaľ spraví to, čo má." odpovedal mi a zatočil fľašu.

Jeongin pov.

Takže asi budem piť. Pozrel som sa na Hyunjina sediaceho na ľavo odo mňa, ktorý nevyzeral šťastne. A potom aj na Seungmina na pravo odo mňa, ktorý vyzeral rovnako nie nadšene, ako Hyunjin. Nechal som to tak a pozrel sa na koho padla fľaša. Padlo to na Hyunjina.

„Hyunjin pravda alebo úloha?" spýtal sa Sung. Hyunjin sa zamyslel.
„Úloha." odpovedal nakoniec. Jisung sa šibalsky usmial.
"Tak si daj dole tričko." povedal mi Jisung. Pozrel som na Hyunjina, ktorý prevrátil očami. No keď si dával dole to tričko, zrak som odvrátil. Nemôžem sa naňho pozerať, keď nemá tričko. Trochu som sa naňho pozrel, no to som nemal. Začal som sa červenať. Pozrel som sa radšej na Seungmina, ktorý sa pozeral na Hyunjina, ako na svätý obrázok. Keď si všimol, že naňho pozerám, usmial sa na mňa a potom pohľad odvrátil. Nemohol som si ale nevšimnúť ľahkú červeň na jeho lícach?

Hyunjin roztočil fľašu a padlo to na Wooyounga.
„Pravda alebo úloha? " spýtal sa Hyunjin.
„Pravda." povedal Wooyoung. Hyunjin sa odmlčal, aby vymyslel dobrú otázku.
„Už si mal sex?" spýtal sa Hyunjin. Celkom sa s tým neserie, že sa hneď takto spýtal.
„Áno." odpovedal Wooyoung trochu hanblivo.

Ďalšie kolo. Točí Wooyoung a padlo to na Seungmina.
„Pravda alebo odvaha." spýtal sa ho Wooyoung.
„Úloha." odpovedal hneď Seungmin. Taký rozhodnutý.
„Tak. Si sadni na Hyunjina." vymyslel Wooyoung. Teraz Seungmin už nevyzeral moc odvážny. Pomaly sa postavil, prešiel okolo mňa a sadol si Hyunjinovi na nohy. Hyunjin ho chytil za pás a nechal ho posadiť sa poriadne. Seungmin sa začervenal a ja tiež, keď som videl, aká veľká vyzerá Hyunjinova ruka na Seungminovom páse.

Seungmin pov.

Natiahol som sa po fľašu a roztočil. Ooatrne som si sadol späť na Hyunjina. Ako to mám zvládnuť, keď nemá tričko a ja na ňom sedím?! Fľaška padla na Sana.
„Pravda alebo úloha." spýtal som sa ho.
„Úloha." odpovedal. Zamyslel som sa.
„No mám. Som zvedavý, ako to vydržíš. Takže, daj si nejaký pohár na hlavu a výdrž s tým, až kým na tena znovu nepadne fľaša." lišiacky som sa usmial. S týmto so úplne spokojný. Až som na Hyunjinovi podskočil b z toho, aby som si to uvedomil. Hneď som sa naňho otočil s prekvapeným výrazom.
„Ehm, prepáč." povedal som potichu.
„V pohode." povedal mi a jemne mi stlačil boky. Musel som sa premáhať, aby som nezačal vzdychať. Natisol som pery, čo najviac na seba.

San si zatiaľ dal na hlavu pohár a zatočil fľašku. Padlo to na Jisunga.
„Pravda alebo úloha?" spýtal sa San opatrne, tak aby mu nespadol pohár.
„Keďže dávate dáme úlohy, tak pravda." skonštatoval Jisung.
„Dal si niekedy pusu, akože poriadnu chalanovi? Ak áno, tak kto to bol." spýtal sa San. Jisung sa zamyslel.
„Nebola to akože poriadna pusa, ale už som dal chalanovi pusu." odpovedal Sung. Trochu ma to prekvapilo.
„A komu?" spýtal da Wooyoung.
„Volá sa Minho." odpovedal jednoducho. Nepoznám nikoho s menom 'Minho', takže to bude asi niekto z jeho kamarátov.

Jisung už po druhýkrát zatočil fľaškou. Tentoraz to padlo na Jeongina.
„Innie. Pravda alebo odvaha?" spýtal sa ho Sung. Práve trochu žiarlim nad tým ako mu povedal. Že Innie. To mu budem hovorí ja.
„Eehm... Úloha?" neisto odpovedal Jeongin. Už som videl ten šibalský úsmev na Jisungovej tvári. Toto nedopadne dobre.